Fínska inštitúcia sociálneho zabezpečenia Kela pozorovala vplyv základného príjmu na vzorke náhodných dvoch tisícok nezamestnaných Fínov vo veku od 25 do 58 rokov. Namiesto dávok v nezamestnanosti dostávali pravidelný mesačný príjem vo výške 560 eur a aj keď si počas dvojročného procesu našli prácu, štát im stále túto sumu vyplácal.
Týmto sa chcelo otestovať hlavne to, či by si ľudia viac hľadali prácu s tým vedomím, že im mesačné vyplácanie aj napriek tomu zostane, aj keď ide o minimálny príjem len o niečo vyšší ako je stanovená dávka v nezamestnanosti. Niektorí od základného príjmu očakávajú spôsob, ako dostať nezamestnaných na dočasné pracovné miesta.Pre štátne úrady by sa systém zjednodušil, pretože ďalšie iné príspevky by už neexistovali.
Business Insider podotýka, že zatiaľ čo projekt bol medzinárodne ocenený za ukážku špičky sociálneho blahobytu, vo Fínsku sa neosvedčil a krajina už uvažuje nastaviť sociálny systém inak ako vo forme základného príjmu. Výskumná pracovníčka Kely Miska Simanainenová pre švédsky denník Svenska Dagbladet povedala, že pôvodný plán počítal s rozšírením experimentu na začiatku roka 2018, aby zahŕňal okrem nezamestnaných aj pracujúcich, ale keďže medzitým už došlo k sklamaniu, nepokračovalo sa ďalej.
“Dva roky je príliš krátky časový rámec, aby sme mohli vyvodiť rozsiahle závery z takého rozsiahleho experimentu,” namieta fínsky profesor Olli Kangas, ktorý je jedným z expertov tvorby základného príjmu. “Mali sme dostať viac času a viac peňazí na dosiahnutie spoľahlivých výsledkov.”
Ale štát tento pokus už nechce financovať. Fínska vláda tvrdí, že existujúce dávky v nezamestnanosti sú také vysoké a systém taký prísny, že nezamestnaný by sa mohol rozhodnúť, že nebude mať prácu, pretože riskuje, že stratí peniaze – čím vyššie sú príjmy, tým nižšie sú sociálne dávky. Projekt základných príjmov bola navrhnutý ako stimul pre ochotu ísť pracovať.
Ale vlani v decembri finský parlament schválil návrh zákona, ktorý ide opačným smerom. Návrh o “aktivačnom modeli” vyžaduje, aby uchádzači o zamestnanie pracovali minimálne 18 hodín alebo aby do troch mesiacov vstúpili do vzdelávacieho programu s tým, že ak sa im nepodarí nájsť si zamestnanie, stratia niektoré z ich výhod.
V posledných rokoch stále viac technologických podnikateľov schválilo univerzálny základný príjem, systém, v ktorom ľudia dostanú štandardnú sumu peňazí len preto, že sú nažive. Ide o také mená, ako Elon Musk, generálny riaditeľ spoločnosti Tesla a SpaceX, Chris Hughes, spoluzakladateľ spoločnosti Facebook a Ray Kurzweil, futuristický a technický riaditeľ spoločnosti Google. Tvrdia, že univerzálny základný príjem v kombinácii s inými metódami boja proti chudobe by tiež mohol pomôcť vyriešiť problém zvýšenej automatizácie pracovných síl. Elon Musk sa však nedávno presvedčil, že plná automatizácia bola dôsledkom omeškania výroby nového autonómneho auta Modelu 3, preto prijímal nových pracovníkov.