Zvieratá dokážu hovoriť
Dlhú dobu bola za jeden z hlavných rozdielov medzi človekom a zvieratami považovaná schopnosť hovoriť. Zvieratá sa dajú naučiť určité slová a povely, dokonca niektoré gestá jazyka hluchonemých (tento experiment bol urobený s primátmi). Avšak nie je to považované za analógiu ľudskej konverzácie.
Nedávno ale vedci dokázali existenciu svojráznej reči včiel, s pomocou ktorej vysielajú informácie, kde sa nachádza tá či iná kvetina. Isté jazykové dialekty boli objavené v piesňach veľrýb a vytí vlkov. Delfíny zase, ako sa ukázalo, sa dokonca oslovujú menami ako ľudia.
Býk je ľahostajný voči červenej farbe
Niektorí ľudia, ktorí na sebe majú niečo červené, sa snažia býka obísť, aby nevyvolali jeho agresívnu reakciu. Nemá to žiadny efekt, pretože býk nedokáže rozlíšiť farby. Prečo teda používajú v koride plachtu práve tejto farby?
Po prvé je jednoducho pekná a nápadná, veď boj s býkom je show. Po druhé nie je na nej veľmi vidieť krv. A bez tej sa žiadna korida nezaobíde. A nakoniec nejde ani tak o určitú farbu, ako o samotného človeka. Býk reaguje na pohyb. Takže, keby mal toreador modrú muletu, ktorou by mával pred zvieraťom, bola by reakcia rovnaká.
Psy nepochádzajú z vlkov
Väčšina ľudí doteraz verí, že predkom psa je vlk. Posledné výskumy vedcov túto hypotézu vyvracajú.
Vlci a psy sú skôr bratranci. Podľa názoru vedcov z Chicagskej univerzity mali tieto zvieratá spoločného predka a rozvíjali sa paralelne. Ľudia teda neskrotili vlkov a nepremenilo ich postupne na psov.
Vedci mali inú teóriu preto, že si tieto dva druhy zvierat zachovali schopnosť križenia medzi sebou. Navyše podľa posledných prieskumov si psy domestikovali sami seba, keď sa stále viac približovali k ľudským osadám a živili sa odpadkami. Preto začali strážiť ich územie, takže ľudia sa nesnažili skrotiť divoké zvieratá.
Zem sa nezväčšuje
Na začiatku 19. storočia existovala hypotéza, že sa Zem každý rok rozširuje. Tento predpoklad sa zakladal na tom, že sa kontinenty postupne rozchádzajú.
Dnes vedci s pomocou nových metód zistili, že ročné kolísanie polomeru Zeme nepresahuje 0,1 mm (hrúbka ľudského vlasu). Nemá to žiadny podstatný vplyv na prebiehajúce zmeny, preto bola daná hypotéza označená za nedôvodnú.
Neandertálci vyzerali takmer ako my
Väčšina ľudí si predstavuje neandertálca ako človeka podobajúceho sa opici, s drsnou tvárou s drsnými rysmi, zhrbeného a hlúpeho. Tento obraz vznikol po rekonštrukcii prastarej bytosti podľa pozostatkov. Lenže omyl spočíval v tom, že to bola kostra starého samca trpiaceho artritídou.
Dnes si antropológovia myslia, že sa zovňajšok neandertálcov takmer nelíšil od ľudského. A ani sa nedajú označiť za hlúpich. Navyše sa s nimi prastarí ľudia krížili.