Jedného rána Will, celkom obyčajný tridsiatnik z Manhattanu, precitne zo sna so 108  predpoveďami o budúcnosti v hlave. Chce či nechce, okamžite sa tým stáva najsilnejším mužom sveta.

Pod anonymnou prezývkou Prorok a s pomocou kamaráta Hamzu si zriadi takmer dokonale zabezpečenú webovú stránku. Na nej v premyslenom slede zverejňuje svoje predpovede. Už zanedlho mu globálne korporácie, dychtiace po vlastnom zisku zo znalosti proroctva, ponúknu milióny za exkluzívny prístup k privátnym predpovediam.

Prorok Will si čoskoro narobí veľa mocných nepriateľov – od prezidenta Spojených štátov cez prominentného nacionalistického televízneho evanjelizátora, vojenského fanatika vlastniaceho jadrovú strelu až po úkladnú babičku.

Légie počítačových špiónov sa mobilizujú, aby hekli Stránku – ako ju postupne všetci začali volať –, a tí najlepší lovci lebiek sa za peniaze dávajú najímať na odhalenie Proroka. Radšej aj na jeho úplné vyradenie z hry, pretože Will napokon pochopí, že jeho dar nemá slúžiť len na rozprávkové zárobky, ale pre dobro sveta.

Rok Proroka je špičková románová zábava, globálny triler, aký sa nevidí často. Sympatický hrdina, napínavé dobrodružstvo a skvele vyskladaná zápletka.

Môžeme dostať všetko, čo chceme? A ako získať to, čo chcem najviac? A prečo vlastne nemôžem dostať to, čo chcem?

Aj to sú variácie otázok, ktoré kladie autor na pozadí tejto divokej jazdy. Je to netradičný pohľad na modernú spoločnosť. Podľa New York Times jeden z najlepších debutov za posledné roky.

Začítajte sa do novinky Rok Proroka:

Môže sa stať čokoľvek, pomyslel si Will Dando. V najbližších piatich sekundách, v najbližších piatich rokoch. Úplne čokoľvek.
Obrátil pohár s pivom hore dnom a vycedil niekoľko posledných hltov. Pokúsil sa získať barmanovu pozornosť, čo nevyzeralo to na ľahkú úlohu. Bar nebol plný, keď doň asi pred tromi hodinami prišiel, no len čo sa začal zápas Jets – Raiders, zaplnil sa.
Jets prehrávali o tri body a na hodinách už nezostávalo veľa času do konca. Will sa bežne o šport veľmi nezaujímal. Nebol si istý, či nejaký futbalový zápas vôbec dopozeral do konca.
Lenže tento zápas bol iný. Dôležitý.
Bol dôležitý, pretože jeho výsledok patril medzi stoosem vecí, o ktorých Will vedel, že sa ešte nestali.
Bar sa nachádzal len na skok od jeho bytu a nevyznačoval sa ničím, čo by stálo za odporúčanie, okrem základnej služby, akú ponúka každý bar na svete: pijete v ňom a (formálne vzaté) nepijete sami. Will si vybral druhé najlepšie miesto na sedenie – barovú stoličku čo najďalej odo dverí. Vždy keď niekto vošiel alebo vyšiel, dovnútra vrazil nezvyčajne chladný novembrový vzduch, prehnal sa miestnosťou, rozčeril mláčky rozliateho piva a rozvíril pokrčené servítky.
Najlepšie miesto v bare, barová stolička najďalej odo dverí a vetra, sa nachádzala hneď po Willovej ľavici. Sedela na nej veľmi pôvabná dievčina s jemne vlnitými gaštanovými vlasmi. Vyzeralo to, akoby sa poznala s barmanom. Dolieval jej určite častejšie ako Willovi a zdalo sa, že väčšinu drinkov jej nezarátava. Na to existovalo naozaj ľubovoľné množstvo dôvodov. Napríklad už len tie dievčinine vlasy.
Will zachytil jej meno – Victoria – a vážne zvažoval, že ju osloví. Vlastne o tom dumal väčšinu času z uplynulých troch hodín.
Zabzučal mu telefón. Pozrel naň – na displeji svietilo Jorge, čo znamenalo ponuku džobu, dobrú ponuku. Pravdepodobne párty na nejakom super mieste v centre mesta za solídne peniaze. Aj najhoršia ponuka od Jorgea bola spravidla celkom dobrá skúsenosť a príležitostne sa vyskytli aj skutočne skvelé možnosti. Jorge Willa najímal ako basgitaristu na módne prehliadky dámskej bielizne, na večierky, ktoré sa konali po skončení kultúrnych podujatí a boli plné významných podnikateľov z priemyslu, no aj na naozaj náročné a zodpovedné nahrávanie v štúdiách a občas i na turné do predskokanskej kapely. Akákoľvek budúcnosť, ktorú Will mohol mať v New Yorku ako hrajúci basgitarista, sa viac či menej spájala s Jorgeom Cabrerom.
Will ťuknutím na displej odmietol hovor práve vo chvíli, keď sa k jeho časti baru konečne prepracoval barman.
„Ešte jedno?“ opýtal sa barman a ukázal na Willovu prázdnu pivovú fľašu.
„Hej,“ prikývol Will. „Ešte zopár.“
Will sa mimovoľne otočil doľava, kde sedela Victoria, a usmial sa.
„Objednám vám?“
Kútikom oka zbadal, že barman načahujúci sa k chladiacemu boxu trochu ustrnul. Dobre, možno sú viac než známi. Nuž ale čo na tom?
Victoria obrátila hlavu a pozrela na Willa.
„Och, vďaka,“ ozvala sa dosť priateľsky, „ale viete… Poznám sa s barmanom. Pijem zadarmo.“
„Jasné, chápem,“ prikývol Will, „no len tak uvažujem nahlas, že zaplatené chutí lepšie ako zadarmo, nie?“
Victoria nachýlila hlavu.
„Je to v poriadku, ďakujem.“
Veľavravne preniesla pohľad späť na obrazovku asi s takým dôrazným odmietnutím, akoby práve odmietala výmenu svojho miesta na sedenie. Vrátil sa barman, posunul papierovú podložku pred Willa a razantne postavil na stôl nové pivo možno s trochu silnejším buchnutím, ako bolo nutné.
Raiders skórovali touchdown a získali extra point, bod navyše, čím zvýšili vedenie na desať. Z úst väčšiny osadenstva baru vrátane Victorie sa vyvalili povzdychy.
Pred Willom ležal na bare čierny zápisník so špirálovou väzbou, s obalom skrčeným ako stará kožená peňaženka. Strany pri spodnom okraji sfarbila do hnedých plesnivých máp kedysi dávno rozliata káva. Will skĺzol palcom k spodnému rožku a zopár strán pretočil. Zahľadel sa na zadnú stenu baru, na mnohonásobne pokrivené obrazy seba samého na fľašiach zoradených na dlhom regáli. Zovrel zápisník a ohol ho pozdĺž prehybov.
Premýšľal o tom, čo vie a čo by s tým mohol podniknúť.
Výstrely vnútri lahôdkarstva. Lahôdkarstvo Šťastný kútik. Dva rýchlo po sebe, potom pauza, nato ďalšie tri, jeden po druhom. Potom dlhá prestávka. Zadržiavanie dychu. Vnútri sa rozhoduje. Ďalšia streľba. Veľký krik. Rozprsknutie niečoho o predné okno lahôdkarstva, zvnútra. Tma uprostred, sfarbená dočervena na okrajoch, kde nebola taká hustá a slnečné svetlo ju mohlo prežiariť.
Will sa hral s nálepkou na dopoly vyprázdnenej pivovej fľaši a skúmavo si prezeral pivá, ktoré už vypil. Premýšľal o dobrých aj zlých rozhodnutiach a o tom, aké môže byť ťažké rozlíšiť ich.
Znova sa otočil k Victorii.
„Držíte Jetsom?“ skúsil.
„Áno,“ odvetila, no nespustila zrak z obrazovky.
„Chcete vedieť, kto vyhrá tento zápas?“ spýtal sa.
„Myslím si, že to už viem,“ prehodila.
„Možno budete prekvapená,“ povedal. „Jets vyhrajú o štyri.“
Victoria čosi zašomrala, ale aj jej šomranie vyznelo milo.
„Dva touchdowny pri troch minútach na časomiere? To už nie. Asi by som mala povedať Samovi, aby vám prestal nalievať.“
„Len trpezlivo sledujte,“ nástojil Will.
„Ako si môžete byť taký istý? Vari ste prorok?“
Will váhal.
„Presne tak,“ potvrdil.
Victoria konečne odtrhla zrak od obrazovky.

Online kníhkupectvo BUX.sk