Môj profil 
Predplatné
Britská vláda plánuje zaviesť zmeny právnych predpisov, ktoré prvýkrát definuje „emocionálne týranie“ ako zločin, píše RT odvolávajúc sa na správy Daily Telegraph. Zákon bude chrániť emocionálne, sociálne a behaviorálne zdravie detí.
Trestným činom bude podľa zákona zámerná ignorancia dieťaťa a nepreukázanie mu lásky počas dlhšej doby. Do väzenia sa dostanú rodičia, ktorí svojim deťom dávajú ponižujúce tresty alebo ak sa dieťa stane svedkom domáceho násilia, alebo ak z neho rodičia urobia obetného baránka.
Maximálny trest pre rodičov za zanedbávanie detí bude podľa zákona 10 rokov.
Zmeny majú byť zavedené začiatkom júna v rámci prejavu kráľovnej v parlamente.
„Vláda verí, že chrániť deti pred ubližovaním je zásadné a každá krutosť voči dieťaťu je odporným zločinom, ktorý by mal byť potrestaný,“ uvádza RT vyhlásenie hovorcu ministerstva spravodlivosti. „Každé dieťa by malo mať možnosť vyrastať v bezpečnom prostredí. Uvažujeme o spôsoboch, ako to zákon môže podporiť.“
Zákon nadväzuje na 3-ročnú kampaň charity Action for Children, ktorá žiadala zmenu zákona z roku 1868.
Obhajobou pre nový zákon má byť fakt, že aktuálny trestný zákon neodráža celé spektrum citového utrpenia, ktoré prežívajú deti zanedbané rodičmi alebo opatrovateľmi. Podľa Roberta Buckladna, sudcu na čiastočný úväzok a stúpenca kampane, je smutnou pravdou, že zlá macocha uteká trestu.
Stúpenci zákona považujú tento zákon za právny a kultúrny krok vpred. Je však otázne, ako v multikultúrnej Británii dokážu ustrážiť hranice, aby nedošlo k zneužívaniu tohto zákona. Každá kultúra má čiastočne odlišné chápanie prejavov lásky. Príkladom je očakávanie narodenia bábätka. Na Slovensku je ešte aj dnes v mnohých rodinách zvykom, že postieľka, kočiar či vanička sa prichystajú až po narodení dieťaťa. Je to fakt, ktorý existuje v slovenskej kultúre. Česká republika má podobný zvyk – kočiar sa môže kúpiť pred narodením dieťaťa, nesmie však byť v byte či dome rodičov dieťaťa. Veľká Británia tieto zvyky nemá. Vyhodnotia to sociálni pracovníci ako „nechcenie“ dieťaťa? Minimálne jeden taký prípad už nastal.
Ďalším príkladom je nedávny výskum o počte týraných detí na Slovensku. Dotazník obsahoval aj otázku, či sa rodičia s dieťaťom nerozprávali istý čas. Avšak niektorí rodičia nepovažujú nerozprávanie sa s dieťaťom po tom, čo neposlúchne ich požiadavku, za emocionálne týranie. Je to fakt, ktorý nastáva aj vo vzťahoch medzi dospelými. Keď emócie opadnú, vysvetlia sa dôvody konfliktu a život pokračuje ďalej.
Preto nastáva otázka, ako dokáže nový zákon reagovať na kultúrne rozdiely a zároveň ochrániť dieťa v prípadoch, keď skutočne dochádza k emocionálnemu týraniu. Nebude dochádzať k jeho zneužívaniu? Lebo prípady, pri ktorých vo Veľkej Británii došlo k neoprávnenému odobratiu dieťaťa, pribúdajú.
ru
