„Digitálna plnoletosť“: Ako chce Európa chrániť deti v online priestore? A aký názor zastáva Slovensko?

Snaha o to, aby deti trávili menej času na sociálnych sieťach, je v súčasnosti jednou z hlavných priorít politikov v celej Európskej únii. Krajiny sa však zďaleka nezhodujú na tom, ako by mali ochranné opatrenia vyzerať.

Súrna záležitosť

Lídri EÚ, ktorí sa tento týždeň stretnú v Bruseli, by mali podľa návrhu dohody označiť ochranu maloletých na internete za „mimoriadne dôležitú“.

Stalo sa tak po tom, ako 25 krajín EÚ spolu s Nórskom a Islandom podpísalo začiatkom tohto mesiaca deklaráciu, v ktorej vyzývajú na posilnenie ochrany detí na internete a podporujú „digitálnu plnoletosť“, ktorá by stanovila minimálny vek detí pre prístup na sociálne médiá.

Vyhlásenie vysiela „veľmi konkrétne signály“ Európskej komisii. „Dúfame, že v  určitom momente EK navrhne aj nové nariadenie, ktoré bude obsahovať body uvedené v tomto vyhlásení“, povedala dánska ministerka pre digitálnu agendu Caroline Stage Olsenová, ktorá stála na čele v mene dánskeho predsedníctva EÚ.

Denník Politico urobil prieskum v mnohých krajinách, aby zistil, aký je ich názor na danú problemtaiku. Správa ukázala, že napriek konkrétnym signálom stále existujú veľké rozdiely, ktoré je potrebné vyriešiť.

Zakázať alebo nezakázať?

Krajiny EÚ sú silne rozdelené medzi úplným zákazom prístupu detí k sociálnym médiám, ktorý napríklad požaduje francúzsky prezident Emmanuel Macron, a požiadavkou, aby rodičia dali súhlas o tom, či svojim deťom umožnia prístup na tieto stránky.

Okrem Francúzska slovenský splnomocnenec vlády pre umelú inteligenciu  Radoslav Štefánek v rozhovore uviedol, že jeho krajina uprednostňuje „jasné vekové obmedzenia“ pred obmedzeniami založenými na súhlase rodičov, pretože rodičia už teraz nevyužívajú nástroje na udeľovanie súhlasu, ktoré majú k dispozícii. Postoj Slovenska sa však stále prehodnocuje.

Nórsko pracuje na stanovení prísneho vekového obmedzenia pre používanie sociálnych médií na 15 rokov a viac, a jeho ministerka pre digitálnu agendu Karianne Oldernes Tung na stretnutí ministrov v dánskom Horsens tento mesiac vyzvala krajiny EÚ, aby urobili to isté.

Mnohé krajiny, vrátane Grécka, Holandska a Španielska, však interpretujú digitálnu plnoletosť tak, že maloletí pod týmto vekom sa budú môcť zaregistrovať na sociálnych médiách so súhlasom svojich rodičov.

„Domnievame sa, že je zodpovednosťou rodičov usmerňovať svoje deti,“ pričom štát poskytuje základné usmernenia, uviedol holandský minister pre digitálnu agendu Eddie van Marum.

Podľa gréckeho ministra pre digitálnu agendu Dimitrisa Papastergioua by platformy mali byť povinné získať overený súhlas rodičov s prístupom detí mladších ako 15 rokov.

Kto rozhoduje – Brusel alebo štáty?

Komisia v lete uviedla, že nezvažuje celoeurópsky zákaz sociálnych médií, ani sa nepokúsi stanoviť vek digitálnej plnoletosti v celom bloku. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sa však v posledných týždňoch priklonila k obom scenárom.

Väčšina krajín EÚ chce mať slobodu stanoviť si vlastné vekové obmedzenia. Nielenže by to bolo v súlade so súčasným právnym stavom – odborníci poukazujú na to, že EÚ môže koordinovať pravidlá, ale nemôže ich harmonizovať, ako je to napríklad v prípade tabaku a alkoholu –, ale hlavné mestá tiež tvrdia, že je potrebné zohľadniť kultúrne rozdiely. Nemecko, Dánsko a Grécko sa k tomuto názoru hlásia.

Lotyšský námestník ministra pre digitálnu transformáciu Gatis Ozols propagoval „hybridný prístup“ s „minimálnou úrovňou (veku) stanovenou v celej Európe“ a možnosťou krajín zvoliť si nižší vek, ak chcú. Je to podobné tomu, ako všeobecné nariadenie o ochrane údajov stanovuje pravidlá pre zber údajov od maloletých – vek, v ktorom deti môžu súhlasiť so spracovaním údajov, je štandardne 16 rokov, ale krajiny môžu zvoliť nižší vek, napríklad 13 rokov.

Stanovenie rôznych vekových hraníc sa však môže ukázať ako ťažko realizovateľné, napríklad ak tínedžeri cestujú medzi krajinami, uvádza portál.

Aký je správny vek?

Prebieha búrlivá debata o tom, aký by mal byť správny minimálny vek, pričom väčšina sa vyjadrila za 15 alebo 16 rokov.

Dánsko, Francúzsko a Grécko sa k priklonili k veku 15 a viac rokov. Dánsko ide vpred, keď premiérka Mette Frederiksen tento mesiac oznámila plány požadovať rodičovskú kontrolu nad platformami sociálnych médií pre deti do 15 rokov.

Španielsko podporuje digitálnu plnoletosť vo veku 16 rokov, čo predtým podporilo aj Slovensko. Austrália – jedna z mála krajín na svete, ktorá podnikla kroky týkajúce sa ochrany detí pred nástrahami online sveta – tiež stanovila minimálny vek na 16 rokov.

Mnohé krajiny sa ešte nerozhodli. V septembri Nemecko zriadilo odbornú komisiu, aby určila najlepší spôsob, ako postupovať.

Dve krajiny bloku, Estónsko a Belgicko,  odmietli podpísať široko podporovanú deklaráciu . Tallinn uviedol, že je za presadzovanie existujúcich pravidiel, ako je GDPR, namiesto nových obmedzení, a za investovanie do vzdelávania.

„Estónsko verí vo vytvorenie informačnej spoločnosť a začlenenie mladých ľudí do nej,“ uviedla estónska ministerka spravodlivosti a digitálnych záležitostí Liisa-Ly Pakosta.

Belgicko zápasí s regionálnymi rozdielmi, pričom flámska oblasť vyhlásenie vetovala. Belgická ministerka Vanessa Matz uviedla, že stále existuje „odhodlanie pokračovať v tomto boji za bezpečnejší internet“, dodáva portál.

Prečítajte si tiež:

• Holandské strany opäť prijali TikTok pred októbrovými voľbami
• Takaičiová sa stala prvou japonskou premiérkou, akciový trh v Tokiu vďaka tomu dosiahol nový rekord