Umelá inteligencia požiera zdroje

Enormné čerpanie zdrojov

Spolu s technologickým pokrokom sa však zvyšujú aj globálne infraštruktúrne riziká, najmä v oblasti dodávok elektriny a vody, uvádza ruský denník Pravda. Dôsledky tohto technologického rozmachu už pociťujeme v rôznych častiach sveta. Výrazným príkladom je situácia v Mexiku, kde spustenie nového dátového centra spôsobilo vážne prerušenie dodávok elektrickej energie a vody. V niektorých oblastiach, ako napríklad v meste Las Senizas, sú výpadky elektrickej energie čoraz častejšie a výpadky dodávok vody, ktoré predtým trvali len niekoľko dní, môžu teraz trvať celé týždne. Nedostatok vody už viedol k dočasnému prerušeniu školského vyučovania a zvýšeniu počtu črevných infekcií medzi miestnym obyvateľstvom. Táto epizóda odráža celosvetový trend: rozširovanie infraštruktúry umelej inteligencie zvyšuje tlak na elektrické siete a vodné zdroje, najmä v regiónoch, kde sú rozvodné siete prirodzene zraniteľné.

Podľa denníka The New York Times by dátové centrá potrebné na prevádzku neurónových sietí mohli do roku 2035 spotrebovať až 4,4 % svetovej výroby elektrickej energie. Pre porovnanie, to je viac ako ročná spotreba energie mnohých stredne veľkých štátov. Pričom niektoré krajiny už teraz čelia kritickému zaťaženiu. V Írsku spotrebovali dátové centrá viac ako 20 percent celkovej spotreby energie. V Čile a Južnej Afrike, kde aj tak dochádzalo k častým výpadkom elektrických sietí, príchod nových dátových centier situáciu len zhoršil. Podobné obavy vyjadrili vlády a odborníci v Brazílii, Spojenom kráľovstve, Indii, Malajzii, Holandsku, Singapure a Španielsku.

Podľa Synergy Research Group bude do polovice roka 2025 na svete približne 1244 veľkých dátových centier, z ktorých takmer 60 % sa nachádza mimo USA. Americkí technologickí giganti – OpenAI, Amazon, Google a Microsoft – zároveň zostávajú hlavnými investormi a hnacou silou globálnej expanzie tejto infraštruktúry. Rozsah investícií je ohromujúci: podľa investičnej banky UBS plánujú spoločnosti v roku 2025 vynaložiť na rozvoj dátových centier približne 375 miliárd USD a do roku 2026 by objem investícií mohol dosiahnuť 500 miliárd USD. Na prilákanie investícií poskytujú spoločnosti daňové úľavy, lacnú pôdu a ľahší prístup k prírodným zdrojom.

Environmentálne riziká

Často sú tieto opatrenia sprevádzané zníženými požiadavkami na environmentálnu reguláciu a obmedzeniami pri zverejňovaní vplyvu centier na životné prostredie. Takéto politiky znižujú transparentnosť procesu výstavby dátových centier a zvyšujú riziko zneužitia. Samotné technologické korporácie zdôrazňujú pozitívne aspekty – tvorbu pracovných miest, rozvoj digitálnej infraštruktúry a prílev kapitálu. Environmentálne organizácie však upozorňujú, že takéto projekty často sprevádza sociálna nerovnosť a zhoršovanie životného prostredia.

Rosie Leonardová, zástupkyňa írskej pobočky medzinárodného hnutia Priatelia Zeme, hovorí, že priemysel dátových centier predstavuje „prelínanie environmentálnych a sociálnych problémov“. Podľa nej má spoločnosť tendenciu vnímať dátové centrá ako symbol pokroku a prosperity, ale v skutočnosti sa za vonkajším technologickým optimizmom skrýva kríza spojená s nadmernou spotrebou zdrojov a potrebou budovania nových dátových centier. Moderné modely strojového učenia si vyžadujú obrovské množstvo dát a energie na spracovanie, ukladanie a prenos informácií. s rastúcim dopytom po službách umelej inteligencie, od generatívnych modelov až po analytické systémy, s čím rastie aj potreba nových dátových centier.

V dôsledku toho dochádza k akejsi „digitálnej industrializácii“, ktorá podobne ako priemyselná revolúcia v 18. storočí mení energetickú a environmentálnu mapu planéty. Odborníci čoraz častejšie hovoria o potrebe vypracovať medzinárodné normy pre udržateľný rozvoj infraštruktúry umelej inteligencie. Medzi možné riešenia patrí využívanie obnoviteľných zdrojov energie, výstavba dátových centier v chladných klimatických zónach (aby sa znížili náklady na chladiace zariadenia) a zavádzanie technológií na recykláciu vody. Ani tieto opatrenia však nevyriešia základný problém – rýchly rast počítačových potrieb, ktorý môže prevýšiť možnosti ekologickej výroby energie

Kde sú hlavné dátové centrá?

Tu uvádzame niektoré z najdôležitejších krajín z hľadiska infraštruktúry umelej inteligencie/dátových centier s kvantifikovanými údajmi:

Krajina

Kľúčové ukazovatele

Spojené štáty

Majú ~53,7 GW inštalovanej kapacity dátových centier (2024); približne 44 % z celkového počtu na svete; ~ 5 426 dátových centier (marec 2025) spolu. USA vedú s veľkým náskokom. Mnohé z týchto centier obsluhujú veľkých cloudových hráčov (AWS, Microsoft, Google).

Čína

Má ~31,9 GW inštalovanej kapacity dátových centier (2024) v Číne; ~ 449 dátových centier (marec 2025). Čína je hlavným neamerickým hráčom; veľké investície, silný rast, najmä v oblasti UI a cloudu.

Nemecko

Má ~529 zariadení dátových centier (marec 2025). Je vedúcou krajinou Európy v mnohých ukazovateľoch pre dátové centrá. Nemecko je dôležité pre európsku infraštruktúru UI/dátových centier: silná konektivita, priaznivá regulácia, dobrá energetická sieť, ale rozsahom stále výrazne zaostáva za USA a Čínou.

Veľká Británia

Má ~523 dátových centier (marec 2025). Veľká Británia je ďalším významným centrom v Európe pre dátové centrá a infraštruktúru umelej inteligencie.

Francúzsko

Má ~322 dátových centier (marec 2025). Francúzsko má rozsiahlu infraštruktúru, tiež politický tlak na rozvoj umelej inteligencie a dátových centier (najmä udržateľné, nízkouhlíkové).

Pri porovnávaní medzi jednotlivými krajinami treba brať do úvahy rozdiely v nákladoch na energiu, chladenie, reguláciu, konektivitu a tiež dátovú suverenitu/regulačné režimy, ktoré ovplyvňujú spôsob distribúcie pracovných záťaží. USA, ktoré majú ~44 % globálnej kapacity, majú dominantnú infraštruktúrnu základňu pre UI. To poskytuje technologické aj strategické výhody. Čína má ~31,9 GW, čo je významné a ukazuje to, že Čína je druhým hlavným hráčom v rozsahu infraštruktúry, čo podporuje jej ambície v oblasti UI, cloudu, suverenity údajov. Európa v porovnaní s USA/Čínou má síce veľký počet zariadení ale kapacita (v GW) je oveľa menšia. Napríklad Európa celkovo mala v tabuľke kapacít na rok 2024 ~11,9 GW. To naznačuje, že Európa zaostáva v rozsahu kapacít UI, hoci je silná v oblasti regulácie, udržateľnosti a inovácií.

Čo dodať na záver?

Snaha ľudstva vytvoriť „superinteligenciu“ naráža na obmedzenia fyzického sveta. Éra umelej inteligencie prináša nielen nové príležitosti, ale aj nové formy závislosti – od energie, vody a vzácnych zdrojov. A ak sa nevypracuje vyvážená regulačná stratégia, cena digitálneho pokroku môže byť príliš vysoká – pre životné prostredie aj pre spoločnosť.

Prečítajte si tiež

• Nová správa predpokladá brutálny útok umelej inteligencie
• Umelá inteligencia môže zásadne zvýšiť produktivitu, Slovensko zaostáva v digitálnych zručnostiach
• Kedy nás umelá inteligencia dobehne?
• Môj terapeut AI ma dostal z temných časov: Dobré a zlé stránky chatbotového poradenstva