Spontánny nápad, profesionálna realizácia

Ďateľ.sk sympatizuje s aktívnou mládežou a podporuje záujem študentov o verejný život. A to aj napriek tomu, že si svoj prvý vážnejší odpor voči svetu generácie svojich rodičov nechali ukradnúť politikmi.

O Veľkom protikorupčnom pochode sa veľa pohovorilo i popísalo. Z hľadiska širšieho obrazu, čo táto akcia v skutočnosti reprezentovala, je podstatnejšie to, čo ostalo nevypovedané a nenapísané.

Nebola to celkom spontánna iniciatíva gymnaziálnej mládeže, ale profesionálne riadená a organizovaná nátlaková akcia opozičných strán. Nápad nepochybne vznikol organicky, ale tam sa jeho spontaneita začína i končí.

Ďateľ.sk bol informovaný osobami oboznámenými so zákulisím príprav protestu, že organizačne, logisticky a finančne Veľký protikorupčný pochod podporovali OĽaNO a SaS. Politici vykonávali aj dohľad nad obsahom politických požiadaviek protestujúcej mládeže. K podpore akcie prispeli Denník N, magazín Týždeň a redaktor portálu Aktuality.sk Marek Vagovič. Náš zdroj sa vyjadril, že organizáciu akcie z úzadia podporovala aj spoločnosť ESET, avšak bližšie informácie o jej aktivitách uviesť nevedel.

Vietor fúka z Trnavy

Podpora jednotlivých mecenášov mala viaceré formy. V deň protestu boli do Bratislavy mimoriadne vypravené autobusy z Trnavy a jej okolia, ktorá je pôsobiskom lídra OĽaNO Igora Matoviča. Všetky mali evidenčné čísla s označením TT a účastníkov pochodu dopravovali do rôznych častí hlavného mesta, odkiaľ sa pešo alebo mestskou hromadnou dopravou presúvali do centra Brtislavy. Autobusy patrili tomu istému prepravcovi.

Výdavky spojené s organizáciou protestu a so zvážaním ľudí do Bratislavy financoval Igor Matovič.

Novinári všemožnými kanálmi vyzývali čitateľov, aby prišli protikorupčný pochod podporiť. Marek Vagovič na besedách o svojej knihe s názvom Vlastnou hlavou nabádal prítomnú mládež, aby určite prišla pochodovať do Bratislavy.

Vychladnuté hlavy, vyhasnuté srdcia

Ako je všeobecne známe, mladí sformulovali niekoľko politických požiadaviek. Okrem vyšetrenia káuz Bašternák a Gorila si prajú odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a riaditeľa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika.

Ďateľ.sk bol informovaný, že v pôvodných požiadavkách organizátorov protestu bol aj odchod generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, avšak po zásahu opozičných politikov jeho meno zo zoznamu vypadlo. Práve táto okolnosť najlepšie vystihuje umelosť protikorupčného pochodu.

K mladosti patria horúce hlavy a zapálené srdcia. Ak majú odstúpiť minister vnútra, policajný šéf a direktor špeciálnej prokuratúry, prečo by gymnazisti nemali žiadať aj hlavu generálneho prokurátora? Vynechanie jeho mena zo zoznamu je v kontexte atmosféry protestu nelogické a úlohou analytika je hľadať odpoveď, čo viedlo k tejto systémovej chybe.

Silný, silnejší, Čižnár

V tejto chvíli, samozrejme, nie je podstatná osoba Jaromíra Čižnára. Ide však o to, prečo zakročili opoziční politici proti požiadavke mladých, aby odstúpil.

Nikto nemá väčšiu moc v boji proti korupcii a iným spoločensky nebezpečným neduhom ako generálny prokurátor. Minister vnútra je síce mocný muž, ale nemôže žiadnemu vyšetrovateľovi nariadiť, ako má postupovať v trestnom konaní. Rovnako policajný prezident. Ten síce riadi celú políciu a vymenúva a odvoláva funkcionárov, ale nie je v postavení orgánu činného v trestnom konaní – teda nemôže vydávať záväzné pokyny, aké úkony a akým spôsobom má vyšetrovateľ urobiť.

Šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik je z tohto pohľadu oveľa mocnejším hráčom. V rámci úradu, ktorý riadi, je pánom prípravnej fázy trestného konania. Podriadeným prokurátorom môže nariadiť, ako majú konať; môže prideľovať a odoberať spisy. Kováčikova právomoc je však obmedzená len na Úrad špeciálnej prokuratúry.

Najsilnejšou figúrou v celom prípravnom konaní je generálny prokurátor. Jaromír Čižnár si môže vyžiadať na kontrolu ktorýkoľvek trestný spis a rozhodnúť o náprave, ak sa vo vyšetrovaní nepostupuje správnym spôsobom. Generálny prokurátor už viackrát zasiahol aj do činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože to spadá do jeho kompetencie. Keď protestujúci nie sú spokojný s výkonom Dušana Kováčika, logicky by nemali byť ani s výkonom Jaromíra Čižnára.

Dotlačení ku kompromisu

Keďže politici nesúhlasili so zaradením Jaromíra Čižnára na zoznam zlých chlapcov, potom sú len dve možnosti. Buď to s korupciou a jej (ne)postihovaním nie je až taká tragédia, ako tvrdia, alebo majú pred pánom doktorom Čižnárom z nejakého dôvodu strach.

Na tomto mieste by sa akiste dalo zoširoka špekulovať o tom, prečo sa niektoré prípady prominentov opozície vlečú slimačím tempom a akú zásluhu na tom má prokuratúra, ale to nie je témou tohto článku. Oveľa dôležitejšie je zistenie, že politici OĽaNO a SaS dotlačili gymnazistov v príliš mladom veku ku kompromisu, aký sa nezlučuje s mladíckym vnímaním sveta a najmä spravodlivosti.

A to je škoda, pretože mladí by mali prichádzať o ilúzie oveľa neskôr a za trochu iných okolností.

Peter Tóth

Článok pôvodne vyšiel na Datel.sk.