Prieskum: Tri štvrtiny ľudí na Slovensku majú obavy o svoju budúcnosť a budúcnosť svojej rodiny

Ak ide o odpovede respondentov v závislosti od ich veku či vzdelania, neukázal prieskum zásadné názorové rozdiely. „Výraznejšie sa však od priemeru odchyľuje skupina ľudí nad 66 rokov, medzi ktorými pociťuje obavy 63 percent opýtaných. Naopak, pri triedení podľa vzdelania možno o niečo väčšie obavy badať medzi ľuďmi, ktorí dosiahli stredoškolské vzdelanie s maturitou (80 %),” priblížil Inštitút Martina Filka. Výraznejšie rozdiely prieskum neukázal ani v závislosti od kraja, z ktorého respondenti pochádzajú, veľkosti obce či príjmu. Najväčšiu mieru pesimizmu prieskum pritom odhalil u podnikateľov a živnostníkov, z ktorých 81 percent vyjadrilo obavy z budúcnosti.

Inštitút súčasne zisťoval, akú majú ľudia predstavu o tom, ako sa im bude žiť v najbližšom období. Aj v tomto prípade z prieskumu vyplynulo, že ľudia naprieč všetkými skupinami majú obavy a že zlepšenie očakáva len málokto. „Približne polovica ľudí si myslí, že sa im v porovnaní so súčasnosťou bude o rok žiť horšie, necelá tretina neočakáva zmenu. Len 15 percent verí v zlepšenie,” priblížil inštitút. Naopak, stabilitu o niečo viac oproti priemeru očakávajú starší ľudia vo veku nad 66 rokov (40 %) a ekonomicky neaktívni ľudia (36 %). Ak ide o podnikateľov a živnostníkov, tak z nich očakáva v najbližšom roku zhoršenie 58 percent. Inštitút súčasne upozornil na skutočnosť, že zber dát prebehol ešte pred začiatkom platnosti transakčnej dane.

Inštitút sa v prieskume venoval aj skupinám, ktoré sú považované z hľadiska socioekonomickej situácie rizikové. Patria sem napríklad rodičia v mnohopočetných domácnostiach, študenti či ľudia starajúci sa o staršie alebo zdravotne postihnuté osoby. Prieskum ukázal, že u ľudí, ktorí sa starajú o deti, prevláda pesimizmus, pričom počet detí nehrá rolu. Najvýraznejší pesimizmus sa pritom prejavil v skupine jednorodičov. O budúcnosť sa obáva 93 percent z nich.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že najistejšie sa cítia voliči strany Smer-SD, z ktorých 55 percent nepociťuje obavy z budúcnosti. Silné obavy však pociťujú voliči koaličnej strany Hlas-SD. 64 percent z nich sa vyjadrilo, že má obavy z budúcnosti. Tieto obavy sú ešte výraznejšie u voličov opozície. Obavy pociťuje 86 percent voličov Kresťanskodemokratického hnutia a 93 percent voličov Progresívneho Slovenska, pričom rovnako to je aj u voličov hnutia Slovensko. Podobné rozdelenie je aj v prípade očakávaní od najbližšieho roka. Výrazná väčšina voličov opozície je názoru, že sa im bude žiť horšie, kým voliči koalície či hnutia Republika najčastejšie očakávajú, že sa ich situácia nezmení. V prípade strany Hlas-SD očakáva zhoršenie situácie menej ako polovica.

„Výsledky prieskumu ukazujú, že aj pri postojových otázkach, ktoré nie sú prvoplánovo politické, ako je spokojnosť so životom či optimizmus, je dnes aspoň tak dôležité zohľadňovať politické preferencie ako ich demografické charakteristiky,” uzavrel inštitút Martina Filka.