Môj profil 
Predplatné
V časti Yellowstonu na severe amerického štátu Wyoming sa objavuje puklina v zemskej kôre dlhá takmer 700 metrov a v niektorých miestach až 45 metrov široká. Návštevníci národného parku prinášajú na sociálnych sieťach jej fotografie a nie je im, ako sa vraví, “všetko jedno”.
V tejto oblasti však hrozí, že môže niekedy dôjsť k supererupcii, čo znamená, že sopka vyvrhne až 1 000 km³ horúceho materiálu, čo je skutočne obrovské číslo. Posledný výbuch v oblasti Yellowstonu pred 640 tisíc rokmi zasypal oblasť rovnajúcu sa asi polovici dnešnej rozlohy USA jeden meter vysokou vrstvou popola. Tiež iste viete, ako výrazne pritom dôjde aj k zmenám v atmosfére, kedy evidentne poklesnú teploty.
Vystrašení Američania teda nenechávajú nič na náhodu a rozmýšľajú, kde by sa presťahovali mimo krajiny do bezpečia.
Juhoafrické webové stránky Praag uviedli, že vláde jej krajiny (Africkému národnému kongresu) bolo ponúknutých 10 miliárd dolárov ročne po dobu 10 rokov na výstavbu dočasného bývania pre prípad erupcie. Juhoafrická vláda sa však obáva, že umiestnenie toľkých Američanov by mohlo dramaticky zmeniť jej krajinu. “Južná Afrika nebude súčasťou plánu, pretože je tu riziko, že by mohli byť milióny bielych Američanov poslaných do Južnej Afriky v stave núdze a že by to predstavovalo riziko pre čiernu národnú kultúrnu identitu,” vraví Dr. SIPH Matwetwe, hovorca ministerstva zahraničných vecí JAR. “Máme svoje vlastné problémy, a to aj v prípade, že je dostatočne bývanie a infraštruktúra k dispozícii, destabilizovalo by to krajinu a mohlo dokonca priviesť späť k apartheidu.”
Vedecké štúdie z posledných rokov dokonca popisujú, že povrch Yellowstonského krátera sa nadúva a podzemie sa plní magmou. A tieto javy nestále prebiehajú.
Vedci však nebijú na poplach. Ako informujú americké blogové online noviny The Huffington Post, Americká geologická služba nenachádza s najväčšou pravdepodobnosťou žiadnu spojitosť vytvárajúcej sa pukliny s neďalekou supersopkou a že sa chystá v blízkom čase vybuchnúť. Ide len o prejav bežnej geologickej činnosti našej Zeme.
V oblasti navyše nebola zaznamenaná žiadna výrazná seizmická aktivita. Tá sa tu prejavuje spravidla stále, ale pohybuje sa do hodnoty zhruba dvoch stupňov Richterovej stupnice. Vedci by na zvýšenú aktivitu upozorňovali, keby siahala ku piatim stupňom. Ide skôr o to, že mokrá pôda sa výrazne kĺže po skalnom podloží. Expert Chamois Andersen dodáva, že pohyb (kĺzanie) nestabilného povrchu po skalnom podloží môže byť príčinou výdatných dažďov počas jari a leta.
.jpg)
.jpg)
