Zároveň prezentoval výsledky talianskeho profesora histórie a umenia Francesca Cagliotiho, ktorý obhliadku sochy vykonal 11. júla v špeciálnom zariadení rezortu vnútra v Topoľčiankach. Práve tam bustu presunuli z Levoče na konci mája.

Odborný výskum podľa Machalu ukázal, že ide o dielo z konca 19. storočia, pričom socha bola vyrobená po roku 1894 s použitím sadrového odliatku, ktorý bol odvodený od tzv. Belle Florentine v Louvri. Machala dodal, že nejde o portrét Cecílie Gonzagovej, ale o relikviár svätej Konštancie mučeníčky. Levočská busta teda spĺňa všetky podmienky na to, aby bola klasifikovaná ako úmyselný falzifikát, a nie ako bežnejšia reprodukcia renesančného originálu z 19. storočia. Vypracovaná štúdia je podľa Machalu verejne dostupná.

Machala zároveň ostro skritizoval vyjadrenia opozičných politikov, verejnosti a novinárov, ktorí tvrdili, že bustu ukradol a prezentovali, že ide o originál. Avizoval, že bude od všetkých požadovať verejné ospravedlnenie a zvažuje aj právne kroky. „Bustu previezli bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez zákonných náležitostí, nezodpovedali žiadne otázky a vznikli tak obrovské pochybnosti a úplne oprávnene,“ reagovala bývalá ministerka kultúry Natália Milanová. Výsledky výskumu talianskeho profesora rešpektuje, avšak bolo by podľa nej na mieste zrealizovať posudok aj od iného odborníka, aby sa vyvrátili možné pochybnosti. „Hľadali sme alternatívy, ktoré by nám mohli odobriť to, čo tvrdí pán profesor. Je pravda, že nie vždy by mal byť postačujúci jeden posudok, avšak v oblasti renesancie a diel Donatella neexistuje iný odborník, ktorý by to dokázal takýmto spôsobom posúdiť,“ zdôvodnil Machala.

Vyjadril tiež pochybnosti k postupu Marty Herucovej, ktorá identifikovala bustu v depozitári Slovenského národného múzea – Spišského múzea (SNM – SM) v Levoči. Výsledky svojho výskumu prezentovala vo francúzskom časopise s tým, že by mohlo ísť o vzácnu sochu Donatella. Bývalá riaditeľka múzea v Levoči Mária Novotná reagovala, že rešpektuje názor talianskeho odborníka. „Je to jeho názor, tých kópií sa v 19. storočí robilo veľmi veľa, kolegyňa Herucová sa zaoberala analýzou 19. storočia v levočskom múzeu a došla k tejto buste a začala ju skúmať ako kópiu, nie ako originál. Keďže skúmala ďalej a nenachádzala správne odpovede, tak prišla k názoru, že pravdepodobne by mohlo ísť o originál. Myslím si, že sa bude touto témou ďalej zaoberať a možno sa nakoniec potvrdí názor pána Cagliotiho alebo ten jej. Veda je o vývoji,“ podotkla Novotná. Podľa vlastných slov nie je sklamaná z výsledkov výskumu, je podľa nej podstatné, že je busta späť v Levoči.

„SNM v týchto dňoch pripravuje koncepciu, ako bude toto dielo vystavené, je záujem aj z iných miest, takže možno bude putovať po Slovensku. Budem rád, keď sa k tejto buste verejnosť v budúcnosti dostane,“ uzavrel Machala.

.

Závery Cagliotiho Herucovú neprekvapili, keďže od začiatku prezentoval, že si myslí, že ide o kópiu. „Roky som zbierala argumenty, ktoré hovoria v prospech aj v neprospech, tak je to aj publikované. Je to teda falzifikát, ale podpísaný a taký som ešte v štúdiách neobjavila, takže bude vzácny. Odznelo tam meno Giovanni Bastianini, tomu som tiež venovala priestor, bol obviňovaný zo (falšovania) všetkých renesančných diel, ale žiadne nemá signatúru iného sochára, takže by sme mali unikát,“ vysvetlila Herucová. Znakom, že ide o originál, bol totiž podpis na spodnej časti, ktorá nesie značku Opus Donatelli. Herucová zdôraznila, že nejde o jediný prípad, okolo ktorého sa diskutuje. Považuje však za neštandardné „miešanie sa vyšších inštitúcií do bádania“. Socha sa po druhej svetovej vojne dostala do vlastníctva štátu vyvlastnením majetku rodu Csáky a v roku 1975 bola zverená do správy SNM – SM.