Limedsforsen 28. októbra 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Swen Pfoertner/dpa via AP)
Skupina utečencov odmietla zostať v priradenej odľahlej dedine vo Švédsku. Niektorí požadovali presunutie späť do Nemecka. Obec nemá žiadnu infraštruktúru a v zime môžu teploty klesnúť až na mínus tridsať stupňov
Švédsko je krajina lesov, losov, sobov, medveďov a vlkov, o tom niet pochýb. Niektorí ľudia takéto prostredie vyhľadávajú, iní sa ho stránia. Do druhej skupiny patria aj utečenci zo Sýrie a Iraku, ktorí odmietli opustiť autobus v dedinke na západe Švédska. Švédska agentúra pre migráciu (MV) v utorok priznala, že skupinka utečencov, ktorí boli dočasne umiestnení v odľahlej dedine na hranici s Nórskom, odmietala vystúpiť z autobusu. Niektorí z nich dokonca žiadali, aby ich autobus odviezol späť do Nemecka.
“Hovoria nám, aby sme tu žili,” povedal Sýrčan Hadeel Waes švédskej televízii SVT. “Ale to nie je pre každého. My tu so sebou máme deti a tehotné ženy a je tu príliš chladno, nie sú tu žiadne obchody, ani len lekár,” tvrdí skupina 60 utečencov, ktorá sa do Limedsforsen neďaleko hraníc s Nórskom dostala autobusmi v nedeľu. V okruhu desiatok kilometrov nie je žiadne mesto. Teploty môžu klesnúť až na mínus 30 stupňov Celzia a v zime po celé mesiace takmer neexistuje jasné slnečné svetlo.
Agentúra MV vysvetľuje, že krajina dosiahla svoje medze. Každý týždeň príde takmer 10 000 nových utečencov do Švédska. “Nemáme nič iné,” povedala hovorkyňa MV Guna Graufeldsová. “To je všetko, čo im môžeme ponúknuť.” Rokovania s utečencami, ktorí nechceli zostať, pokračovali v utorok. “Vo väčšine prípadov sú si vedomí, že tam nezostanú po celý život.”
Čo švédska vláda označila za úspech v utečeneckej politike, sa v skutočnosti ukázalo len ako utečenecká prestávka. Vláda a veľká časť opozície má do konca týždňa ukovať 21-bodový plán na riešenie problémov s priestorom pre migrantov, ale aj naďalej budú do krajiny prúdiť tisíce žiadateľov o azyl týždenne. A stále viac Švédov premýšľa, prečo by práve ich krajina mala prijať po Nemecku najväčší počet migrantov – a zďaleka najväčší podiel z hľadiska počtu obyvateľov. Hranice sú zatiaľ stále otvorené, ale záťaž rastie a s ním aj tlak na vládu.
Podľa reprezentatívneho prieskumu chce 59 percent Švédov viac reštriktívnu utečeneckú politiku. Nedávno prijatý núdzový balíček podľa väčšiny nie je dostatočný. Žiadatelia o azyl spočiatku získajú len obmedzené povolenie na pobyt na tri roky. Rodiny, utečenci podľa kvót a maloletí bez sprievodu by mali využívať pomocné služby štátu bez časového ohraničenia.