Rusko tlačí na Turecko, bude ďalší na rade Izrael?

Moskva 3. apríla 2017 (HSP/inforeactor/Foto:TASR/AP-Dmitry Lovetsky)

Arsenij Gurskij sa na portáli inforeactor venoval zaujímavým udalostiam na sýrskom fronte, ktoré majú dopad na ďalší vývoj v celej oblasti Blízkeho východu

V noci z 1. na 2.4.2017 zaútočili ruské bojové lietadla raketami a bombami na pozície  teroristických skupín Archar Ash Sham a Dzeish al-Islam v provincii Idlib. Na prvý pohľad išlo o jeden z mnohých  útokov, ktoré vykonali ruskí piloti v Sýrii. Tento útok sa však od ostatných odlišoval tým, že ruské lietadlá prileteli z územia Turecka.

Otázka znie, prečo ruské lietadlá prileteli z územia Turecka, keď donedávna Erdogan usilovne protestoval proti aktivitám ruského letectva v oblasti, kde operovali turecké jednotky a ešte v novembri 2015 Turci zlikvidovali ruskú SU-24, ktorá údajne narušila tureckú hranicu.

Rusko vystupuje na Blízkom východe ako mierotvorca a pracuje so všetkými zainteresovanými hráčmi celého regiónu. Rusko udržiava kontakty s Iránom, Libanonom, zčasti s Jordánskom a takisto aj s Tureckom, ktoré sa od počiatku stavalo k uvedenej spolupráci značne zdráhavo.

Keď Erdogan spustil operáciu “Štít Eufratu”, Turci a ich zástupná armáda, zložená s Turkomanov a členov sýrskej protiasadovskej opozície, vstúpili na pôdu Sýrie, bez toho, aby mali mandát legitímneho sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Oficiálnym dôvodom tureckej vojenskej operácie bolo vytvorenie bezpečnostnej zóny medzi tureckou hranicou a bandami ISIS. Prvé víťazstvá Turkov v bojoch Turkov potešili, Turci postupne prenikli až k mestu Al-Baba, kde sa však ich postup definitívne zastavil, pričom rástla aj intenzita odporu ISIS voči tureckým jednotkám a ich spojencom.

Ankara však nevyvodila dostatok patričných záverov. Turci samozrejme videli, že Al Bab padol najmä vďaka operáciam ruského letectva, Turci sa však snažili mesto získať, narazili však na rozhodný odpor sýrskych vládnych vojsk, ktoré odrezali Turkov od mesta a zastavili ich postup. Erdogan, ktorý potreboval vojenský a politický úspech preto obrátil svoju pozornosť na Kurdov.

Keď sa Turkom nepodarilo vstúpiť do Al-Bab, sústredili svoju pozornosť teda na kurdské mesto Manbidj. Využili skutočnosť, že kurdské oddiely SDF bojovali pri Rakke a Turci obsadili niekoľko strategických bodov. No tu sa ich postup zastavil, pretože Rusko demonštratívne presunulo do oblasti vojenskú políciu a takisto Pentagon pohrozil Turkom, ak svoj postup neukončia. Turci sa stiahli a Kurdov od Turkov začali oddeľovať ruskí vojaci. Operácia “Štít Eufratu” sa tak zastavila a Erdogan vyhlásil, že operácia tureckých síl a ich spojencov sa víťazne zavŕšila.

Operácie ruských a kurdských jednotiek naznačili, že vzťahy medzi Moskvou a Ankarovu škrípali a Rusko použilo voči Turkom demonštráciu sily. Požadovaný efekt Rusi dosiahli, Turci upravili svoje vzťahy s Rusmi, dôkazom čoho je i skutočnosť, že ruské lietadlá útočili v Idlibe z tureckého územia a využili turecké letiská. Turci evidentne prijali dominanciu Ruska a svoju ďalšiu činnosť koordinujú s Rusmi.

Samozrejme Turecko nepredstavuje jediný ruský problém v Sýrii. Momentálne sa plne v konflikte v Sýrii angažuje aj Izrael, ktorý sleduje svoje strategické ciele. Izraelské lietadlá už niekoľkokrát zaútočili na pozície Hizballáhu, prelety izraelských lietadiel, narušujúcich sýrsky vzdušný priestor sa ukazujú byť problémom. Navyše Izraelci už oznámili, že budú útočiť na všetky ciele, ktoré sa pokúsia ohroziť ich lietadlá. V poslednej dobe sa hovorilo o tom, že sýrska protilietadlová obrana zostrelila minimálne jedno izraelské lietadlo, čo však Izraelci odmietajú. Izraelská rétorika je síce tvrdá, otázne však je ako ďaleko prípadne bude ochotný  Izrael zájsť.

Izrael nemá takú mohutnú armádu ako Turci, jeho armáda je však moderne vyzbrojená a tvrdý tlak na Izrael vyvolá rovnako silnú odozvu. Rusko teda rieši situáciu s Izraelom inak. Výhodou pre Rusko je skutočnosť, že Izrael sleduje v Sýrii strategické ciele, ktoré sú prepojené aj so záujmami iných krajín a veľmocí. Rusko sleduje cieľ zachrániť Asada a spraviť zo Sýrie svojho  spojenca v dlhšom časovom horizonte.

Izrael si otvorene neželá posilnenie Iránu a šiítskeho Hizballáhu na Blízkom východe. Ak by sa Rusko v prípade nedohody sa s Izraelom rozhodlo nevplývať na Hizballáh a Irán, Izrael by  musel na svojich hraniciach (najmä Golanské výšiny) čeliť hordám fanatikov, ktorí sa momentálne držia v úzadí len preto, lebo Irán, Rusko a Hizballáh sa na určitých pravidlách hry dohodli.

Situácia je pre Izrael o to zložitejšia, že USA už otvorene hovoria o tom, že americká politika vychádzajúca zo zásady “Asad musí odísť” sa už skončila.

Podľa viacerých analytikov Izrael bude nakoniec prinútený prijať ruské pravidlá hry rovnako, ako ich prijalo Turecko.

Arsenij Gurskij