Kritických hlasov, otvorených listov, v ktorých sa občania i odborná verejnosť dožadovali objektívnosti spravodajstva a publicistiky, napĺňania zákonného poslania RTVS, bolo od roku 2013 viac ako dosť. Lenže všetky sťažnosti a žiadosti o nápravu sa u generálneho riaditeľa stretli s ignorovaním – ako napríklad pamätná výzva slovenských osobností, aby mali v rozhlase i televízii rovnaké miesto všetky názory, aby sa za peniaze daňových poplatníkov jednostranne nediskreditovala slovenská história, náboženstvo, tak aj ľudia, ktorí sa nestotožňujú s názormi úzkej, agresívnej skupiny.

Výzvu podpísalo vyše sto osobností z radov inteligencie už v roku 2013. Odvtedy sa vo verejnoprávnom médiu nič nezmenilo, naopak, úzka názorová skupina ľudí obsadila najmä v televízii priestor publicistiky, bez možnosti pluralitnej diskusie. Príkladom takéhoto jednostranného prístupu je relácia Večera s Havranom, v ktorej kalvínsky teológ Michal Havran, prezentuje s okruhom svojich priateľov jednostranné neoliberálne názory na slovenskú spoločnosť. Zrejme vzhľadom na agresivitu hlásania „neomylných názorov“ Michala Havrana, inak stáleho prispievateľa denníka SME, prischlo tomuto pánovi pomenovanie Boko Havran, akiste podľa smutne preslávenej organizácie Boko Haram.

V posledných týždňoch vzbudila oprávnenú kritiku verejnosti reportáž vo večernej spravodajskej relácii o symbolickom sobáši dvoch mužov, aktivistov LGBT, Slováka Tomáša s Američanom Georgom. Reportáž sa nedá nazvať inak, len ako reklama na homosexuálne sobáše, ktorým neprajú slovenské konzervatívne zákony.

Na prvý pohľad marginálna a smiešna propagandistická akcia, o ktorú iné televízne stanice ani nezakopli, dostala v hlavnom spravodajskom programe verejnoprávnej televízie najväčší časový priestor. Natískajú sa otázky: Kto si objednal a kto zaplatil túto reklamu? Posvätil ju samotný generálny riaditeľ, alebo to bola iniciatíva programových top manažérov – privandrovalcov z Markízy? A prečo sa nik neunúval zaradiť do vysielania napríklad reportáž zo symbolického sobáša dvojice, v ktorom by vystupovali ako hlavní aktéri on a ona? Heterosexualita je nemoderná a nežiadúca?

Posledným, trápnym výkrikom direktoriátu RTVS je odpoveď na list kresťanského združenia Magnificat Slovakia, ktoré požiadalo riaditeľa RTVS Václava Miku, aby pri príležitosti výročia najväčšej dejinnej udalosti – víťazstva kresťanských vojsk nad osmanským vojskom Kara Mustafu pri Viedni, odvysielala slovenská televízia taliansko – poľský koprodukčný film režiséra Renza Martinelliho September 1683 (originálny názov 11 settembre 1683 – Bitwa pod Wiedniem). Pán generálny riaditeľ si nechal vypracovať odpoveď od anonymného distribútora, ktorou žiadosť združenia zmietol zo stola škandalóznym spôsobom. V odpovedi sa píše: „Najväčším problémom scenára, a aj celého filmu je nielen podľa nás manipulatívny pohľad na historické udalosti s neskrývaným xenofóbnym a šovinistickým podtónom.“ Podľa Miku dielo vraj nespĺňa kvalitatívne štandardy a preto nemôže byť zaradené do vysielania.

Nuž, aké sú kvalitatívne štandardy distribútora a cenzorov RTVS? Telenovely a filmy, ktoré ponúka distribúcia aj naše televízne kanály sa len v máločom líšia od vyložených gýčov a naturalistických „vlasteneckých“ príbehov zväčša hollywoodskej  produkcie. Vidíme to na obrazovkách: Dobrý sultán spravodlivo vládne svojmu háremu a americkí supermani neohrozene zabíjajú partizánov vietkongu, hrdinsky pália napalmom vietnamské dediny. Alebo, aj to sme mohli vidieť v televízii: Boys US-army úspešne bombardujú diabolských Srbov a ešte úspešnejšie zabíjajú v Bagdade irackých nepriateľov inteligentnými strelami. To je ono?

Anonymný distribútor a objednávateľ posudku filmu September 1683 si možno nevšimli, že tu ide o film vystavaný na základe historickej udalosti.  Martinelli o svojom filme hovorí: Nie je to obyčajný boj, ale kultúrna a náboženská vojna, ktorá chce zničiť našu slobodu, našu civilizáciu, zničiť náš spôsob života.“ Tvorcovia filmu akoby kričali: „Prebuď sa, Západ!“.

Filmu o slávnej bitke pri Viedni možno vyčítať niektoré zdĺhavé sekvencie, ale nie jeho bazálnu historickú pravdu a aktuálne posolstvo. A rozhodne ho nemožno upodozrievať zo xenofóbie a šovinizmu. To je už naozaj „trafené!“ Podľa tých istých škandalóznych kritérií možno zo xenofóbnych prívlastkov obviniť slovenskú ľudovú slovesnosť, napríklad baladu Rabovali Turci, alebo  Ľudmilu Podjavorinskú za báseň Čakanka. Pán Mika má pravdepodobne veľké medzery v znalostiach slovenskej literatúry a nikdy ako dieťa nerecitoval Podjavorinskej verše: „Čože to slnko znad hory tak smutne sadá za zory, za zory, zory belavé, za chmáry, celé krvavé? Nie sú to zory belavé, ani sú chmáry krvavé, lež sú to v zbroji schystaní tí ľúti Turci-pohani.“

Historici sa zhodujú v tom, že vojna pri Viedni bola náboženská, neviedla sa v mene kráľa pre jeho záujmy, ale v mene božom. Kým zo strany tureckých Osmanov zneli výkriky Allahu Akbar, tak zo strany kresťanského vojska Jána III. Sobieskeho bolo počuť povzbudzovanie: Vpred, v mene pána nášho Ježiša Krista!“ Čo teda prekáža cenzorom RTVS? Historické fakty a aliancia kresťanských vojsk, ktoré pod znamením kríža, vybojovali víťazný existenčný boj proti mnohonásobnej presile veľkovezíra Osmanov Kara Mustafu, čím zachránili európsku civilizáciu? V rámci ideológie multikulturalizmu má byť aj história prostitútkou?

Ľudovít Števko