Môj profil 
Predplatné
1. Jednotnosť
Človek potrebuje pestrosť. Nielen vizuálne. Inak zakrpatie a upadá do stereotypu. Ak vás obklopujú rovnaké domy a rovnako starí ľudia, ktorí navyše bývajú doma len sporadicky (pretože jazdia zarábať do veľkomesta, aby mohli sýtiť pažravú hypotéku), čoskoro vyčerpáte nielen témy k rozhovoru, ale aj svoj kreatívny potenciál.
A v jedinej krčme široko ďaleko menom pizzeria si ho iste veľmi nevybrúsite. Navyše býva väčšinou úplne obsadená a keď už si urvete miesto, jedálny lístok poznáte naspamäť. Krčmy na vidieku majú svoju špecifickú energiu, v meste si môžete ľubovoľne vybrať.
2. Chýba prirodzená infraštruktúra
V satelitoch nenájdete tak potrebnú infraštruktúru, ktorá sa v klasických mestách a dedinách rozvíjala po generácie: školu, kostol, krčmu, parčík, prípadne rybníček. Opäť bolestne chýba vizuálna pestrosť, rovnako ako širšie možnosti trávenia voľného času.
3. Frustrácia z dopravy
Keďže sa obyvateľstvo satelitných mestečiek regrutuje z rovnakej sociálnej skupiny, ktorá v rovnaký čas odchádza za prácou a v rovnaký čas sa vracia, logickým dôsledkom sú dopravné zápchy v presne daných rovnakých termínoch, ktorým sa nedá nijako vyhnúť. Vo chvíľach voľna, napríklad cez víkendy, jazdia autobusy raz za uhorský rok, presuny taxíkom sú drahé, pretože je to ďaleko, a v noci sem žiadny nočný spoj väčšinou ani nezachádza.
4. Asociálnosť ruka v ruke s nudou
Mesto žije stále. Naproti tomu v satelitnom mestečku narazíte často na vyprázdnené domy. Kto v ňom ale k svojmu rozčarovaniu a hnevu musí zostávať častejšie, než by chcel, sú matky s deťmi alebo nezamestnané (a zatiaľ bezdetné) priateľky, ktoré sa kvôli novému bydlisku zriekli práce alebo pracujú z domu.
5. Evolučný zásek
Nie je komu závidieť a komu sa posmievať. Všetko zaváňa ťažkým priemerom. Chýba aj radosť, že nežijete v obecnej bytovke. Nie je to dedina ani mesto a nikto z kamarátov za vami nechce chodiť. Nevedia, čo by u vás vlastne mali robiť.
6. Pole, pole, pole
Deti, o ktorých vyžitie pôvodne išlo, sú uväznené medzi šírymi lánmi polí. A hoci otvorený priestor by mal dávať šancu k hlbšiemu nadýchnutiu, pôsobí depresívne. Vždycky navyše budete trpieť úzkosťou, že vám posledný horizont zastavajú logistickým centrom alebo továrňou, ak už sa tak dávno nestalo.
7. Nevraživí starousadlíci
Dobrovoľne ste odišli z anonymného prostredia veľkomesta, kde sú všetci všetkým ukradnutí, a presťahovali sa do blízkosti dediny, ktorú postupne obaľujete a žeriete. Nemôžete sa potom diviť, že sa na vás miestni, ktorí tu žijú niekoľko generácií, pozerajú nevraživo ako na škodnú. A svojím spôsobom sú naštvaní právom. Zničili ste im (teda nie priamo vy, ale vy ste teraz na rane) ich lúky a cesty, na ktoré boli oddávna zvyknutí a mali k nim vybudovaný citový vzťah. Ako by im buldozéry vošli až domov.
8. Králikárne naležato
Spočiatku ste mali krehký pocit, že žijete v luxuse, ale nakoniec zistíte, že obývate panelák rozrezaný na kusy, vo väčšine prípadov veľmi zle postavený. Nikde ani jeden veľký strom a zo všetkých strán pozeráte cez pletivo niekomu do bytu. Na vidieku bývajú parcely oveľa väčšie. Tu sa ale neplánovalo organicky a neporozmýšľalo sa veľmi. Išlo hlavne o prachy, takže tu máme vo výsledku mestečko ako z Orwella.
9. Utrácate peniaze
Prenájom 3 izbového bytu vás vyjde síce v priemere na 600 eur, ale bez ďalších nákladov. V satelite jednak splácate hypotéku, ale zároveň platíte v nekonečnom príbehu opráv domu .Veľa ľudí toto už pochopilo a odsťahovalo sa. Domy sú tu často opustené a prázdne. Vy sami máte zrejme pochybnosti, či tu chcete stráviť leto, jeseň a zimu života. Prázdne bývajú aj parcely, nikto ďalší tu nechce stavať.
10. Estetické hľadisko
Svoje čaro mávajú centrá miest aj vzdialený vidiek. Na halách, výpadovkách, logistických centrách a rovných parcelách bez stromov čaro nenájdete. S istou pravdepodobnosťou hrozí aj to, že deti narodené a vyrastajúce v satelitných mestečkách vezmú za pár rokov samopal a vyvraždia nejakú redakciu alebo školu, alebo spáchajú samovraždu skokom z prvého poschodia svojho domu.
.jpg)
.JPG)
