Môj profil 
Predplatné
Ešte 30. júna belgický kráľ Filip prvýkrát vyjadril poľutovanie nad utrpením obyvateľov Konga, kedy bola krajina vlastnená jeho predchodcom Leopoldom II., a potom aj priamo belgickou kolóniou. Ale oficiálne ospravedlnenie Belgicko doteraz nenasledovalo.
“Poľutovanie nášho kráľa je veľmi odvážny signál. Nikto to nečakal, ale on ten krok rovnako urobil. Dnes ide o jeho vlastnú ľútosť, ale dáva to šancu parlamentnej komisii na prípravu ospravedlnenia a posúdenia možných kompromisov alebo reparácií,” hovorí Gryseels.
V odpovedi na otázku o počte Afričanov, ktorí sa stali obeťami kolonialistov v bývalých belgických kolóniách, Gryseels poznamenal, že presný počet je stále neznámy.
“V minulom roku skupina odborníkov dospela k záveru, že počet obetí sa pohyboval medzi 500 tisícmi a 1,5 milióna ľudí. Nešlo o 10 alebo dokonca 20 miliónov, ktoré hlásia niektoré zdroje. V tejto záležitosti však zostáva ešte veľa práce, veľa archívov doteraz nepreskúmali,” uviedol.
Dialóg o koloniálnej minulosti sa v Belgicku oživil po vypuknutí antirasistických protestov v USA a Európe. Niektorí belgickí protestujúci poškodzovali pomníky kráľa Leopolda II., ktorý vládol v rokoch 1865-1909, a ktorý, ako sa domnievajú historici, nesie zodpovednosť za koloniálnu politiku, v rámci ktorej mnohí Afričania prichádzali o život.
Na pozadí týchto udalostí sa predstavitelia najväčších strán Belgicka dohodli na vytvorení osobitnej parlamentnej komisie, ktorá by mala “vrhnúť svetlo“ na koloniálnu minulosť krajiny. Podľa iniciátorov by komisia tiež mala “znížiť napätie“ v belgickej spoločnosti.
Komisia by mala začať pracovať na jeseň. Príprava tejto práce je zverená Kráľovskému múzeu strednej Afriky, ktoré disponuje štátnymi archívmi koloniálneho obdobia. Múzeum založil práve Leopoldom II.
“Pracovná skupina parlamentu nás požiadala, aby sme formulovali úlohu, ktorú bude musieť splniť, a ponúkli zoznam odborníkov, ktorí by mohli vykonávať prípravné práce,“ uviedol Gryseels.
“Je pravda, že múzeum bolo dlhú dobu koloniálne. Po renovácii (prebehla v roku 2018, pozn. red.) sme však zmenili koncept a prišli s novým prístupom. Na kolonializmus sa pozeráme ako na vládny systém založený na vojenskej okupácii, autoritárstve, rasizme a vykorisťovaní krajiny,” dodáva Gryseels.
.jpg)
.jpg)
