Banánovník nie je strom, ale najväčšia bylina na svete. Samotné ovocie je z botanického hľadiska bobuľa. Banány sú veľmi mierne rádioaktívne, pretože prirodzene obsahujú draslík-40, rádioaktívny izotop. Pestujú sa vo viac ako 100 krajinách. Najväčším svetovým producentom je India. Ekvádor je najväčším svetovým vývozcom. Banány, ktoré konzumujeme sú zraniteľné kvôli nedostatočnej genetickej rozmanitosti. Keďže ľudia vyšľachtili banány na pestovanie, nemôžu sa už samy rozmnožovať. Boli vyšľachtené tak, aby neobsahovali žiadne semená, čo znamená, že ich môžeme rozmnožovať len vysádzaním odnoží materskej rastliny.

A práve týmto problémom sa zaoberajú viaceré renomované médiá ako  článok  na CNN, článok v časopise Time a taktiež portál Medium uverejnil mimoriadne zaujímavý článok na túto tému. To najzaujímavejšie vám prinášame:

Banán odrody Gros Michel bol obľúbeným banánom na začiatku a v polovici devätnásteho storočia. Tieto banány chutili lepšie, vydržali dlhšie, boli odolnejšie a nevyžadovali si umelé dozrievanie. Do roku 1950 tvoril takmer 100 % všetkých vyvážaných banánov. Boli to – jednoducho povedané – lepšie plody, pretože patrili k inému druhu, alebo v banánovej reči kultivaru. Gros Michel bol svetovým exportným banánom až do roku 1965. Nanešťastie, banány Gros Michel boli mimoriadne náchylné na panamskú chorobu, a keďže takmer všetky pestované banány boli Gros Michel, celá úroda bola ľahko zničená. Nielen to, nové stromy Gros Michel sa nemohli presádzať, pretože huba zostávala v pôde aktívna až 20 rokov. V roku 1965 bol vyhlásený za komerčne vyhynutý práve v dôsledku panamskej choroby, hubového ochorenia, ktoré sa začalo v Strednej Amerike a rýchlo sa rozšírilo na väčšinu komerčných banánových plantáží na svete, takže nezostávalo nič iné, len ich spáliť.

Banánový priemysel sa ocitol v hlbokej kríze a musel hľadať alternatívy. Tu nastupuje náš hrdina – banán Cavendish – odolný voči panamskej chorobe a zostávajúci zelený niekoľko týždňov po zbere, Cavendish rýchlo zaplnil medzeru po odrode Gros Michel. Odroda Cavendish, bola považovaná za horší produkt, ale vyznačovala sa tým, že bola voči chorobe odolná. Pestovatelia banánov na celom svete ju rýchlo prijali. Do 70. rokov 20. storočia väčšina pestovateľov úplne prešla na banán Cavendish. V súčasnosti sa každoročne vypestuje viac ako 50 miliárd ton banánov Cavendish, čo predstavuje hodnotu 11 miliárd dolárov. Dnes je Cavendish univerzálnou potravinou, podobne ako Big Mac: banány v supermarketoch sú takmer rovnaké, kdekoľvek ich kúpite. Cavendish, dnes tvorí 99 % vyvážaných banánov. A na takmer úplné vykorenenie banánov Gros Michel sa rýchlo zabudlo.

Problém je však to, že nemajú takmer žiadnu genetickú rozmanitosť – všetky rastliny sú navzájom klonované. Cavendish je monokultúra, čo znamená, že je to jediná odroda, ktorú väčšina komerčných pestovateľov pestuje každý rok. Aj preto je v súčasnosti ohrozená novým kmeňom panamskej choroby. A ak raz napadne jednu rastlinu, môže napadnúť všetky. Po šesťdesiatich rokoch je jedna z najobľúbenejších komerčných potravín na svete opäť ohrozená.

Na svete existujú stovky odrôd banánov, ale len banán Cavendish tvorí takmer celý objem vývozu. „Od konca 80. rokov 20. storočia si pestovatelia banánov uvedomili, že je potrebná väčšia rozmanitosť, aby sa tento problém neopakoval. Prosili o to svojich šéfov, ale nikdy sa tak nestalo,” hovorí Dan Koeppel, autor knihy „Banány: Osud ovocia, ktoré zmenilo svet”.

Choroba má teraz iný názov, „Tropická rasa 4 – TP4″, a objavila sa v Malajzii okolo roku 1990, ale inak je veľmi podobná tej, ktorá zničila Gros Michel: „Spôsobuje ju bežný druh huby zvanej Fusarium, ktorá tam už pravdepodobne bola v pôde. Stačí jediná hrsť kontaminovanej zeminy, aby sa rozšírila ako lesný požiar, a môže sa prenášať vetrom, autami, vodou, čím vytvorí infekciu všade, kam sa dostane.” Patogén ovplyvňuje cievny systém rastliny, čím jej bráni prijímať vodu. Od svojho „druhého príchodu” sa TP4 rozšíril do juhovýchodnej Ázie, potom cez tisíce kilometrov otvoreného oceánu do Austrálie a nakoniec v roku 2013 do Afriky.

„Jej objav pred 7 rokmi na Blízkom východe a v Nampule v Mozambiku naznačuje, že choroba sa šíri a ohrozuje banány po celom svete,” povedal pre CNN George Mahuku, hlavný rastlinný patológ Medzinárodného inštitútu tropického poľnohospodárstva. „Ak sa rozšíri, predstavuje vážnu hrozbu pre živobytie a potravinovú bezpečnosť nielen v provincii Nampula, v krajine ale aj na kontinente. V Afrike sú banány rozhodujúce pre potravinovú bezpečnosť a tvorbu príjmov pre viac ako 100 miliónov ľudí”.

Dá sa to zastaviť?

Choroba nie je virulentnejšia ako tá, ktorá zabila Gros Michela, ale šíri sa, pretože stále pretrvávajú zlé postupy spred 60 rokov: Banánový priemysel to popiera ale štandardné poľnohospodárske karantény, ako je oplotenie plodín a čistenie zariadení, nestačia. Jediným riešením by bolo plantáž spáliť a začať odznova, ale s inou plodinou. Znovu začať pestovať banány sa nedá, pretože huba zostáva v pôde.

Ako sa Panamská choroba vyvíjala, menili sa aj huby a teraz je dostatočne pokročilá na to, aby infikovala predtým imúnne odrody. Viac ako dve desaťročia bola obmedzená na banánových farmách na východe, ale časom choroba pomaly prenikla do Jordánska, Ománu, Mozambiku, Libanonu a Pakistanu. V poslednom čase sa rozšírila do Pakistanu, Laosu. Mjanmarska a Izraela.

Pritom Afrika v súčasnosti bojuje s ďalšou vážnou chorobou, ktorá postihuje banány, s názvom Xanthonomas wilt alebo BXW, bakteriálnou chorobou, ktorá sa začala šíriť z Ugandy v roku 2001. Hoci sa väčšinou obmedzuje na východnú Afriku a Kongo, v čase svojho najzávažnejšieho šírenia, okolo roku 2005, výrazne znížila úrodu. Doteraz sa nezistila žiadna odroda, ktorá by bola odolná voči tejto chorobe, ktorá sa šíri prostredníctvom kontaminovanej pôdy, nástrojov a hmyzu.

Neexistuje veľa možností, ako účinne bojovať proti tejto chorobe: „Nemožno ju vyhubiť, ale možno ju obmedziť, ak sa zavedie a dôsledne implementuje široká škála silných preventívnych a zmierňujúcich opatrení. V krajinách, kde je choroba endemická, sa s ňou pestovatelia banánov naučili žiť.” V konečnom dôsledku by sa história mohla opakovať a prinútiť pestovateľov banánov hľadať novú alternatívu. V súčasnosti neexistuje žiadny vhodný kandidát, ale uvažuje sa o hybridoch a GMO.

Choroba však nie je jediným problémom. Tak ako na Cavendish útočí patogén, tak aj na miestne odrody útočí druh Cavendish: „India mala asi 600 odrôd, ale za posledné dve desaťročia Cavendish vytlačil a nahradil mnohé z nich. A keď nahradíte pestrú multikultúru monokultúrou, ak sa vyskytne choroba, máte problém: príroda vám to vráti a uhryzne vás”.

Situácia prinútila vedcov, aby sa snažili nájsť riešenie a výskumníkov, aby začali podrobne analyzovať sekvencie DNA domestikovaných a divo rastúcich banánov. Všetko s nádejou, že genetický materiál poskytne vodítka, ktoré pomôžu pochopiť súčasnú ťažkú situáciu a potenciálnu budúcnosť banánov Cavendish.

Môže veda zachrániť banán?

Jednou z výskumných skupín, ktorú to podnietilo k činnosti, boli vedci z The Alliance for Bioversity International vo Francúzsku. Výskumníci skúmali genetické sekvencie rôznych odrôd banánov a dôkladne preskúmali súčasný rodokmeň. Ich výsledky priniesli niečo pomerne prekvapivé – v rodokmeni banánov chýbajú traja predkovia. Hoci vedci dobre klasifikovali 75 druhov a poddruhov banánov, žiadny z nich sa nezhoduje s neznámymi predkami. Hoci je veľmi pravdepodobné, že všetky tri chýbajúce časti rodokmeňa banánov sú vyhynuté, doktorka Julie Sardosová má iný názor: „Naše osobné presvedčenie je, že stále žijú niekde vo voľnej prírode, buď sú vedecky zle popísané, alebo nie sú popísané vôbec, a v tom prípade sú pravdepodobne ohrozené.” To znamená, že preteky o nájdenie týchto neobjavených kultivarov banánov pokračujú.

Hľadanie chýbajúcich predkov

Čo si výskumníci sľubujú, že nájdením stratených predkov získajú? Možností je pomerne veľa. Napríklad identifikácia predkov poskytne úplnejší obraz o tom, ako sa banán stal domestikovaným a vysvetlí súčasnú rozmanitosť banánov. V podstate by nám to mohlo pomôcť pochopiť súčasnú situáciu, v ktorej sa nachádzame. Po druhé, čo je pravdepodobne užitočnejšie, ak sa tieto neznáme kultivary nájdu, môžu mať určité výhodné vlastnosti, ako napríklad odolnosť voči chorobám, ktoré by sa mohli krížiť s našimi súčasnými druhmi banánov. To by bolo veľmi dôležité vzhľadom na to, akú malú genetickú rozmanitosť máme v súčasnosti u banánov, čo obmedzuje zdroje odolnosti voči panamskej chorobe. Štúdia určuje oblasti, odkiaľ pravdepodobne pochádzajú traja predkovia: medzi Thajským zálivom a Juhočínskym morom, severné Borneo alebo Filipíny alebo Nová Guinea. Zlou správou je, že ak tento druh ešte nevyhynul, je pravdepodobne neuveriteľne ohrozený.

Existujú iné možnosti? Samozrejme, mohli by sme sa pokúsiť o tradičné šľachtenie banánov s cieľom vytvoriť novú odrodu, ktorá by bola odolná voči chorobám, ale to je veľmi prácna a pomalá práca. Nedávno trvalo viac ako dve desaťročia, kým sa nový hybridný banán dostal do rúk poľnohospodárov. Máme tiež možnosť geneticky modifikovať banány, ale to, samozrejme, otvára celý rad nových problémov – spotrebitelia sa môžu zdráhať prijať nové banány.

So súčasnou technológiou CRISPR by však mohlo byť pomerne jednoduché buď vyradiť gény náchylnosti na choroby, alebo pridať gény odolnosti voči chorobám. To by v porovnaní s tradičnými technikami šľachtenia situáciu nesmierne urýchlilo.