V tlačovej správe sa uvádza, že Delon zomrel v nedeľu v kruhu svojej rodiny vo svojom dome v Douchy v departemente Loiret v strednom Francúzsku, doplnil web France Info.

Alain Delon bol jedným z najpopulárnejších hercov francúzskej kinematografie. Bol považovaný za jedného z najcharizmatickejších hercov na svete a vo Francúzsku aj za jedného z posledných príslušníkov generácie filmových hviezd, do ktorej sú zaraďovaní Romy Schneiderová, Yves Montand, Brigitte Bardotová, Jean Gabin či Jean-Paul Belmondo. Jeho meno bolo tiež synonymom mužskej krásy, konštatuje France Info.

Svoju kariéru začal v 50. rokoch, keď mal len 22 rokov. Najvýznamnejším hereckým obdobím Alaina Delona boli 60. a 70. roky, keď hral vo filmoch takých režisérov, ako boli Luchino Visconti (Rocco a jeho bratia, 1960; Gepard, 1963), Michelangelo Antonioni (Zatmenie, 1962), René Clément (V žiari slnka, 1960), Louis Malle (Podivuhodné príbehy, 1968), Jean-Pierre Melville (Samuraj, 1967 a Osudový kruh, 1970).

Filmy natočené od polovice 80. rokov už neboli také úspešné a Delon v roku 1998 ohlásil ukončenie svojej filmovej hereckej kariéry. Neskôr prijal iba drobné filmové roly, napr. vo filme Asterix a olympijské hry (2008).

Od 70. rokov začal Delom niektoré svoje filmy aj produkovať a v 80. rokoch sa pokúsil i o réžiu – vo filme Kto nastaví kožu (1981) a Bojovník (1983).

Jeho talent bol ocenený v roku 1985, keď získal francúzsku filmovú cenu César v kategórii najlepší herec za film Náš príbeh. V máji 2019 počas filmového festivalu v Cannes získal Čestnú palmu za svoju celoživotnú kariéru. “Je to trochu posmrtná pocta, ale ešte za života,” zdôveril sa vtedy dojatý herec na pódiu Palais des Festivals.

Udelenie tohto ocenenia Delonovi však sprevádzali kontroverzné reakcie: bol obvinený z mizogýnie a homofóbie a vznikla aj neúspešná petícia za to, aby mu cenu na festivale neudelili.

V roku 1991 získal Delon hodnosť rytiera Čestnej légie a v roku 2005 bol vtedajším francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom povýšený do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos pre svetové filmové umenie.

V roku 2019 Delon utrpel mozgovú príhodu a odvtedy sa jeho zdravotný stav postupne zhoršoval.

Posledné roky jeho života sprevádzali aj problémy medzi Delonovou osobnou asistentkou Hiromi Rollinovou a jeho deťmi, ktoré mali podozrenie, že ich otca izoluje od zvyšku sveta, psychicky ho týra, nazerá do jeho listov a zneužíva lekárske informácie. Právnou cestou Delonovci napokon dosiahli, že Rollinová sa vlani v lete z jeho domu odsťahovala. Nasledovali však aj spory medzi súrodencami, ktoré sa týkali starostlivosti o otcovo zdravie.

TASR prináša profil Alaina Delona, jedného z najpopulárnejších francúzskych hercov, ktorý bol tvárou francúzskej novej vlny.

Alain Delon stelesňoval presne to, čomu sa hovorí idol strieborného plátna. Aj diváci na Slovensku ho mohli poznať ako šarmantného predstaviteľa policajtov, gangstrov, dobrodruhov, milovníkov, ale aj oveľa zložitejších dramatických charakterov. Za svoj úspech vďačil nielen vzhľadu, ale aj nadaniu a cieľavedomosti.

Alain Delon (celým menom Alain Fabien Maurice Marcel Delon) sa narodil 8. novembra 1935 v Sceaux na predmestí Paríža. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal štyri roky. Istý čas vyrastal u pestúnov v rodine väzenského dozorcu, teda doslova na väzenskom dvore. Chvíľu pobudol v jezuitskom internáte, neskôr sa u nevlastného otca vyučil za mäsiara. Ako 17-ročný narukoval do armády k námorníctvu a slúžil štyri roky v Indočíne, z čoho však takmer rok strávil vo väzení za rozličné delikty. Keď sa v roku 1956 vrátil do Francúzska, netušil, čo bude robiť.

Vďaka priateľstvu s herečkou Brigitte Auberovou získal kontakty v umeleckých kruhoch a spolu s nimi v roku 1957 aj svoju prvú filmovú rolu v snímke Keď sa do toho zapletie žena.

Hneď o rok nato sa stretol vo filme Buď pekná a mlč (1958) s Jeanom-Paulom Belmondom, s ktorým ho spájalo celoživotné priateľstvo; v septembri 2021 prišiel Delon do parížskeho chrámu Saint-Germain-des-Prés, aby dal tomuto svojmu priateľovi posledné zbohom.

V romantickej dráme Kristína (1958) sa stretol pred kamerou s rakúskou herečkou Romy Schneiderovou, ktorá sa stala jeho partnerkou aj v osobnom živote.

Medzinárodnú prestíž prinieslo Delonovi stvárnenie neľútostného boxera v snímke Rocco a jeho bratia, ktorú v roku 1960 nakrútil taliansky režisér Luchino Visconti.

Ďalší taliansky kultový tvorca Michelangelo Antonioni obsadil herca v roku 1962 do drámy Zatmenie.

O rok neskôr hral Delon spolu so Jeanom Gabinom v kriminálke Melódia podzemia a v historickom filme Gepard zažiaril po boku takých hviezd ako Burt Lancaster a Claudia Cardinale.

Veľkú popularitu priniesla Delonovi historická snímka Čierny Tulipán, ktorú v roku 1964 nakrútil Christian-Jaque podľa známeho románu Alexandra Dumasa staršieho.

Mladý a ženami obletovaný Delon spoznal v tom čase krásku Natalie Barthélémyovú, ktorej dopomohol k hereckej kariére a v tichosti si ju zobral za manželku.

Romy Schneiderová, ktorú Delon po piatich rokoch opustil, niesla rozchod veľmi ťažko. Nová žena sa po boku Delona objavila v snímke Samuraj (1967).

Na vrchole slávy nakrútil v roku 1969 štyri filmy. Medzi nimi napríklad známy Sicílsky klan v skvelej hereckej zostave so Jeanom Gabinom a Linom Venturom. Ďalším bol psychologický kriminálny thriller Bazén, v ktorom hral Delon so svojou expartnerkou Romy Schneiderovou.

Osudným sa mu však stal film Jeff, počas natáčania ktorého sa stretol s herečkou Mireille Darcovou – tá sa stala jeho životnou partnerkou až do roku 1983 (zomrela 28. augusta 2017).

V legendárnej snímke Borsalino (1970) vytvoril Delon opäť hereckú dvojicu s Belmondom.

V roku 1973 sa opätovne stretol pred kamerou s Jeanom Gabinom v psychologickej dráme Dvaja muži v meste.

O rok neskôr si zahral v snímke Poviedka o policajtovi. Z tohto obdobia sú slovenskému divákovi najznámejšie filmy Smrť darebáka (1977) a Traja muži na zabitie (1980).

Delon, ktorý bol nielen úspešným hercom, ale aj producentom, spomalil tempo a vyberal si náročnejšie filmové úlohy. Takou bola v roku 1984 hlavná rola alkoholika vo filme Náš príbeh a v tom istom roku snímka Swanova láska, ktorá vychádzal z prózy Marcela Prousta.

Zahral si aj hlavnú postavu v dráme Nová vlna (1990), či vo filme Návrat Casanovu (1992) a s celou plejádou hereckých kolegov sa stretol v svojráznom filmovom projekte Herci, ktorý v roku 2000 vytvoril Bertrand Blier a ktorý vzdáva hold velikánom francúzskeho herectva.

V roku 2008 sa objavil v preňho netradičnom žánri – v rozprávke Asterix a Olympijské hry.

Za svoju viac ako šesťdesiatročnú filmovú kariéru dostal viacero ocenení. Napríklad v roku 1985 získal francúzsku filmovú cenu César za brilantné stvárnenie úlohy vo filme Náš príbeh.

Za celoživotné dielo ocenili Alaina Delona v roku 1995 na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne Zlatým medveďom a rovnako – za celoživotné dielo – si v roku 2019 prevzal čestnú Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes.

V roku 2005 povýšili Delona do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos do svetového filmového umenia.

V šľapajach ikonického francúzskeho herca Alaina Delona pokračujú jeho synovia Anthony a Alain Fabien, ako aj dcéra Anouchka.

Posledné mesiace však umelca sužoval konflikt jeho detí: koncom januára tohto roku vyústil do verdiktu parížskeho súdu, ktorý dal Delona pod súdnu ochranu, čiže vymenoval neutrálneho a nestranného právneho zástupcu, ktorý mal 88-ročnému hercovi pomáhať pri jeho zdravotnej starostlivosti, pri výbere opatrovateľov, ako aj spravovaní bankového účtu. Zákonného zástupcu vymenoval sudca v apríli.