Nedávne stretnutie Vladimíra Putina a Angely Merkelovej možno chápať aj ako ďalší znak zblíženia medzi dvoma veľkými mocnosťami a dvoma silnými lídrami. Ak by to bolo pravdou, je to určite vítané pre obe krajiny – ako aj pre Európu ako celok, a bolo by to tiež nesmierne prospešné pre hospodárske vzťahy Európy s Ruskom.

USA však z toho nie sú šťastné. Chcú, aby Európa kupovala ich drahší skvapalnený zemný plyn (LNG) a Nemecko zrušilo projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorého cieľom je zabezpečiť lacnejšie dodávky energií.

Americká politika už desaťročia bránila vzájomne prospešným prepojeniam medzi Európou a Ruskom. Všetci európski vodcovia, ktorí chceli užšie vzťahy s Moskvou, boli považovaní Washingtonom za jastrabov.

Veľký francúzsky patriot a hrdina anti-nacistickej aliancie počas druhej svetovej vojny, Charles de Gaulle, podľa slov jeho životopiscu Jonathana Fenbyho vyslovil, že zblíženie s Moskvou otvorí cestu pre “Európu od Atlantiku po Ural.” De Gaulle uviedol, že chcel, aby v roku 1966 Francúzsko odstúpilo z NATO a hovoril tiež o” novej aliancii Ruska a Francúzska” počas návštevy Sovietskeho zväzu. Francúzsky prezident – a to je veľmi dôležité pre to, čo sa deje dnes – povedal “Non!” pre vstup Spojeného kráľovstva do EHS nie preto, že bol proti-britský, ale pretože veril, že pozvanie Británie by znamenalo zároveň pozvanie USA. Varoval, že britské členstvo povedie ku “kolosálnej atlantickej komunite pod americkou závislosťou a vedením, ktoré čoskoro absorbuje Európske spoločenstvo”.

Avšak, len tri dni po schôdzi Putina s Merkelovou vystúpil britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt a vyzval EÚ, aby sa postavila proti Rusku. Vyzval EÚ, aby zaviedla ešte prísnejšie sankcie voči Moskve. Zabúdajúc na to, že Spojené kráľovstvo má opustiť EÚ v marci 2019: britská elita chce stále diktovať európsku politiku a prinútiť krajiny EÚ, aby uprednostnili americké záujmy pred vlastnými.

Nezáleží na tom, že orgány Spojeného kráľovstva ešte neposkytli žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že ruské orgány spôsobili otrávenie Sergeja a Julije Skripaľovcov v Salisbury – čo je najpoužívanejšia výhovorka na vyvolávanie napätia s Ruskom.

Opäť tu hovoríme o dvojitých štandardoch. Izrael nevyhostil ani jedného ruského diplomata na základe prípadu Skripaľ. A tiež nie sú známe žiadne výzvy od USA alebo Spojeného kráľovstva voči Izraelu, aby uložili sankcie Rusku. A Európa je neustále vystavená nátlaku, aby uvalila stále ďalšie a ďalšie sankcie.

Pred tromi rokmi predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, počas návštevy Nemecka vyhlásil: “Musíme s Ruskom zaobchádzať slušne. Nemôžeme dopustiť, aby náš vzťah s Ruskom diktoval Washington.”

Ale bohužiaľ, to sa už stalo – a finančné náklady boli mimoriadne vysoké. Rakúsky finančný inštitút minulý rok vypočítal náklady sankcií voči Rusku v hodnote 30 miliárd dolárov. Iné štúdie hovoria ešte o vyšších nákladoch. Bezpochyby hovoríme o najdrahšom akte ekonomickej samovraždy v histórii, napísal novinár Clark.

Zo všetkých európskych krajín práve Nemecko zaznamenalo najväčšie škody. “Nemecké náklady predstavujú takmer 40 percent stratených obchodov Západu, zatiaľ čo ďalší významní geopolitickí zaznamenali nižšie straty: Spojené kráľovstvo (7,9 percenta), Francúzsko (4,1 percenta) a Spojené štáty (0,6 percenta), informoval Kielov inštitút pre svetovú ekonomiku.

Preto nie je prekvapujúce, že Angela Merkelová, ktorej podpora sa v septembri vo voľbách znížila o viac ako osem percent, podlieha intenzívnemu domácemu tlaku na zmenu smerovania voči Rusku. Navyše, pravicová strana AfD minulý rok uskutočnila historický prielom s popularitou 13 percent hlasov a chce zrušiť sankcie voči Rusku. To isté deklaruje aj socialistická strana Die Linke. V máji predsedníčka Die Linke Sahra Wagenknechtová uviedla, že “doba ľadová” vo vzťahu voči Moskve musí byť ukončená a sankcie EÚ proti Rusku “poškodzujú predovšetkým európske a nemecké spoločnosti”.

Podobný názor majú aj frakcie vo vládnucej CDU/CSU a SPD, ktoré chcú, aby sa Nemecko silnejšie postavilo k politike USA v obrane pracovných miest a podnikania Nemcov.

Nejde len o sankcie voči Rusku. USA agresívne tlačí na Európu aj v súvislosti s novými sankciami na Irán, ktoré postihujú spoločnosti a finančné inštitúcie, ktoré obchodujú s islamskou republikou.

Televízia Deutsche Welle na začiatku tohto mesiaca uviedla, ako tieto sankcie znepokojujú nemecké spoločnosti – ktoré už predtým stratili na kolapse ruského trhu. Nemecký vývoz do Iránu v minulom roku dosiahol hodnotu viac ako 3 milióny dolárov. Ak sa zníži, alebo úplne zastaví, bude to mať za následok výrazne škody a stratu mnohých pracovných miest.

Práve tieto iránske sankcie spolu s clami Trumpa na dovoz ocele a hliníka, by mohli znamenať ďalší veľký klinec do rakvy nemeckej ekonomiky. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas pre noviny Handelsblatt uviedol, že EÚ by mala vytvoriť “protiváhu” k USA, keď prekročí “červenú líniu”. Vyzval na to, aby Európa vytvorila platobné systémy nezávislé od USA.

Merkelová sa musí teraz rozhodnúť a ignorovať tých, ktorí chcú, aby krajina naďalej konala proti svojim vlastným záujmom. To znamená zrušenie sankcií voči Rusku a pokračovanie vo voľnom obchode s Iránom. Musí sa skončiť americký blaf. Pre dobro Nemecka, pre dobro Európy a skutočne pre dobro celého sveta, uvádza na záver Clark.