Životopisec Iana Fleminga: Nemeňte Jamesa Bonda! Zaváňa to cenzúrou

Washington 28. februára 2023 (HSP/independent/Foto:Facebook)

Som presvedčený, že to, čo autor prenesie na papier, je nedotknuteľné a nemalo by sa meniť. Stojí to ako dôkaz postojov v konkrétnom čase, píše Andrew Lycett, autor kníh o Ianovi Flemingovy

Knihy Iana Fleminga boli zbavené potenciálne urážlivých odkazov. Nikdy však nie je dobré meniť to, čo autor pôvodne napísal. Zaváňa to cenzúrou, a tá málokedy prináša veľa úžitku.

Samozrejme, v bondovských románoch sú slová a slovné spojenia, ktoré dnes vyzerajú nemiestne. Z nového vydania diela agenta 007 boli údajne odstránené odkazy na rasu, ako napríklad etnická príslušnosť barmana vo filme Thunderball, spolu s opisom striptízu vo filme “Live and Let Die” (Žiť a nechať zomrieť).

Som však presvedčený, že to, čo autor prenesie na papier, je nedotknuteľné a nemalo by sa meniť. Je to dôkazom postojov daného spisovateľa – a spoločnosti – v danom čase, či už ide o Shakespeara, Dickensa alebo Iana Fleminga.

Jediné zmeny v texte by mal robiť autor. Preto sám Fleming dovolil, aby sa názov nadpisu kapitoly v knihe “Live and Let Die”, ktorá vyšla v roku 1954, v ďalších vydaniach zmenil, pretože používal urážlivý rasový stereotyp.

Ale Bondov charakter vo Flemingových knihách sa nedá nijako upraviť, aby bol politicky korektný. Fleming vytvoril sexistického, často sadistického zabijaka s anachronickým postojom k homosexuálom a k celému radu ľudí rôznych národností. Tie stoja ako dôkaz toho, ako Briti (alebo aspoň niektorí z nich) mysleli v určitom časovom okamihu.

Posmrtné “romány na pokračovanie”, ako sú neskoršie bondovky, ktoré napísal Anthony Horowitz, môžu v prípade potreby iniciovať zmeny, hoci správanie tajného agenta je v nich prekvapivo známe – až na to, že už nefajčí ako komín a nepije tak veľa.

Filmy majú v tomto ohľade väčšiu slobodu. Preto sa spoločnosť EON, producenti filmov o Jamesovi Bondovi, pokúsila v poslednom diele série No Time to Die (Nie je čas zomrieť), ktorý sa objavil v roku 2021, urobiť z ústrednej postavy citlivejšieho – a dokonca rodinného človeka. Keď sa však v minulosti pokúšali o akékoľvek zjemnenie postavy, často sa vrátili k pôvodnému tvrdému mužovi z Flemingových kníh.

Mám na to určitý pohľad, pretože okrem Flemingovej biografie som napísal aj biografiu Rudyarda Kiplinga, anglo-indického autora, ktorý odštartoval svoju kariéru zbierkou vtipných poviedok o Ráji – Plain Tales from the Hills.

Ako mladý novinár v Indii na konci 19. storočia Kipling obdivoval britskú správu, stal sa oddaným imperialistom a potom sa odvrátil od akéhokoľvek prejavu indického politického sebaurčenia.

Ale hoci by sme dnes viaceré jeho postoje odmietli, jeho dielo – so všetkými jeho krásami a nedokonalosťami – by sme mali nechať nedotknuté, pretože živo predstavuje fungovanie spoločnosti počas jeho života. V dôsledku toho si jeho dielo našlo v modernej Indii novú priazeň, v neposlednom rade ako historický prameň, ktorý sa študuje pre jeho živý opis neskorého koloniálneho obdobia.

Podobne možno Fleminga čítať – spolu s jeho súčasníkom Kingsleym Amisom – pre jeho sofistikovaný novinársky pohľad na bezmyšlienkovitý materializmus spoločnosti, ktorá sa po vojnových útrapách vynára do sveta a túži po nových skúsenostiach, medzi ktoré patrí cestovanie do zahraničia a zmyselné pôžitky.

Nekompromisne tvrdil, že jeho knihy sú “napísané pre teplokrvných heterosexuálov vo vlakoch, lietadlách a posteliach”. Inými slovami, písal pre dospelých na cestách v modernej spoločnosti.

Príbehy Roalda Dahla, ktoré nedávno zverejnil, sú určené takmer výlučne deťom. Hoci by mladé mysle nemali byť vystavené zbytočnej krutosti, postavy ako tyranská slečna Trunchbullová v Dahlovej Matilde vyviazli bez ujmy. Deti majú rady rozrušenie, ktoré pramení z pocitu nezbednosti. Inak by pantomíma Punch and Judy neexistovala.

Takéto knihy je možné uviesť varovaním pred potenciálne urážlivým materiálom a nechať na čitateľovi alebo rodičovi, aby sa rozhodol, ako bude pokračovať. Nevyhnutne sa to týka najmä veľkých mien, ako sú Dahl a Fleming.

Má to svoj dôvod a ten sa volá biznis. Ich popularita znamená, že je väčšia pravdepodobnosť, že budú sfilmované alebo sa z nich vytvoria komiksy, videohry alebo akékoľvek iné médiá, ktoré majiteľov autorských práv lákajú na propagáciu “franšízy”.