Môj profil 
Predplatné
Kniha vyšla pri príležitosti 20. výročia odchodu do večnosti Františka Revesa. So záujmom som si ju prečítal a poskytla a odhalila množstvo informácií o tajných prechodoch stráženou hranicou po uchopení moci komunistickou stranou v Československu v roku 1948 a s jej nástupom spojených proticirkevných opatreniach a otvoreným protináboženským bojom. I keď túto tému sa už verejnosti priblížil vtedajší Revesov spolubrat, salezián Ernest Macák v knihe Utečenci pre Krista, Don Bosco 2006, ktorý pripojil aj spätné spomienky na prechod hranicou niektorých spolubratov, ktoré mu po rokoch odhalili pri stretnutiach v zahraničí, kde dlhé roky pôsobili. Revesove spomienky podávajú kompletné informácie na tieto udalosti a približujú aj jeho život. Práve trojica vtedajších mladých kňazov – saleziánov, František Reves, Ernest Macák a Titus Zeman si uvedomili zložitosť vtedajšej situácie, kedy v Československu pre bohoslovcov bola zastavená cesta k dosiahnutiu ich životného cieľa, stať sa kňazmi, prišli na riešenie možnosti dokončení štúdií v zahraničí a uplatnenia sa tam, jednak pre emigrantov z republiky a pre službu Cirkvi v krajinách kde Cirkev mohla slobodne pôsobiť. Dnes už vieme, že vyše 100 ľudí, ktorých sa im podarilo previesť cez hranice a sovietsku zónu v Rakúsku, do slobodného sveta, vyorali hlbokú brázdu na vedeckom, pastoračnom, literárnom, sociálnom, misijnom, výchovnom i národnom poli, v službe pre Božie Kráľovstvo, Cirkev i svet a mali dosah i na Slovensko. Je pochopiteľné, keďže organizátori ilegálnych prechodov cez hranicu, boli saleziáni, takmer 80 bohoslovcov bolo z tejto rehole a je otázne, keby sa oni iniciatívy neboli ujali, či by saleziáni v emigrácií vôbec pôsobili. Téma knihy je aktuálna aj po septembrovom blahorečení Titusa Zemana, ktorého pri nevydarenom treťom prechode chytili, dlhé roky väznili a na dôsledky väzenia predčasne zomrel.
Kniha bola prijatá na Slovensku i v zahraničí so záujmom verejnosti, osobitne v miestach spätých s Revesovým životom a pôsobením, ale aj v akademickom prostredí. Jej prezentácia sa konala 20. októbra 2017 v jeho rodisku, v Šúrovciach, kde bola na kaplnke sv. Jozefa odhalená pamätná tabuľa, 22. októbra v Brodskom jeho kňazskom pôsobisku, kde na neho spomínajú do súčasnosti, kde tiež bola odhalená pamätná tabuľa na budove fary a farnosti bola odovzdaná relikvia Titusa Zemana, 20. októbra na TF Aloisianum TU v Bratislave, 5. novembra v Paríži v rámci programu Slovenskej katolíckej misie, ktorú viedol František Reves od decembra 1959 až do svojej smrti a 18. novembra, za účasti kardinála Jozefa Tomka v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktoré bolo vybudované zásluhou predovšetkým kňazov slovenskej emigrácie.
František Reves napísal svoje spomienky na prosbu svojich priateľov. Dlho o nich nemohol, ani nechcel hovoriť, pretože aj zahraničí pociťoval, že je príslušníkmi ŠTB sledovaný. Na začiatku spomína, že keď sa pred kňazskou vysviackou spovedal u chorvátskeho kapucína, dnes už svätorečeného, Lepolda Mandiča, ten mu povedal: “Budete vo veľkom nebezpečenstve života. Ale nebojte sa, Panna Mária vám pomôže a zachráni vás!” Na tieto slová si spomenul po rokoch a často, keď sa stali aktuálne, keď bol v nebezpečenstve života a mnohokrát pod hrozbou zadržania políciou. Kniha zachytáva jeho detstvo, cestu ku kňazstvu, ku ktorej sa dostal viac náhodou, keď sa neuchytil ako učeň u majstra kolára, ho rodičia nasmerovali do Šaštína k saleziánom, štúdiá, primície, univerzitné štúdia, pastoračnú činnosť v Šúrovciach, Doľanoch, v Dubovej i v Brodskom, kde v blízkosti hranice s Českom i Rakúskom prišiel na myšlienku kontaktovať sa so serióznymi ľuďmi, ktorí prevádzajú ľudí cez hranice. A tu sa otvára priestor začítať sa do autentických, napínavých a pútavých spomienok kňaza, ktorý ich napísal s láskou ako svedectvo o zložitej dobe pre spoločnosť i Cirkev po nástupe komunistickej moci, ako sa takmer 2 roky pohyboval zamaskovaný pod cudzím menom po republike a dával dokopy skupiny, organizoval ich výpravy a sprevádzal ich po hranicu.
V knihe je i prehľad zorganizovaných výprav a ich menovité zloženie. V apríli 1952 odišiel aj on za hranice, lebo hrozilo jeho zadržanie, bola vypísaná vysoká finančná odmena tomu, kto udá polícií a nechcel vytavovať riziku ani ľudí, u ktorých sa zdržiaval. Podieľal sa na záchrane vyše 100 ľudí, väčšinou duchovných osôb, kňazov a seminaristov, saleziánov, ale aj jezuitu Pavla Hnilicu, Františka Šubíka – Andreja Žarnova, či niekoľkých civilných osôb.
František Reves sa narodil 2. mája 1911 vo Vavrovom Šúre, dnes Šúrovce, na štúdiách ho podporoval jeho strýko farár Michal Dobrovodský, vysvätený bol v Turíne 5. júla 1942 arcibiskupom, kardinálom Mauriliom Fossatim. Po úteku za hranice pôsobil ako duchovný pastier Slovákov v Hornorakúskom Welsi, ako duchovný na farách v Nemecku a Taliansku a od roku 1959 až do svojej smrti 19. júna 1997 v slovenskej katolíckej misií v Paríži, kde som ho mal možnosť v apríli 1989 osobne navštíviť s pozdravom zo Slovenska. Po roku 1989 viackrát pri rozličných príležitostiach a životných jubileách navštívil Slovensko i svojich príbuzných, slávil sv. omše v rodisku i v Brodskom. Pochovaný je v Paríži.
Kniha má 432 strán, je v pevnej väzbe, vydalo ju vydavateľstvo Michala Vaška Prešov, zostavil ju jeho nástupca v Paríži, kňaz Imrich Tóth. K spomienkam sú uvedené i životné údaje autora a viaceré prílohy a množstvo čiernobielych i farebných fotografií z jeho života a pôsobenia, tiež v druhom vydaní sú fotografie z prezentácií prvého vydania knihy. Prílohou je štúdia profesorky Emílie Hrabovec, pod názvom František Reves, kňaz “so železnými nervami” a citlivým slovenským srdcom v kontexte slovenských dejín, o činnosti slovenskej emigrácie v zahraničí, kde je možné dozvedieť sa, kde a ako sa uplatnili viacerí prevedení zo Slovenska v slobodnom svete. Tiež spomienky Jozefa M. Rydla, ako ho zažil v emigrácií, synovca Pavla Revesa, netere Márie Bojnanskej, farníčky z Brodského Vlasty Uhrovej, Dr. Petra Horvátha historika a publicistu z Trnavy. Myšlienky Františka Revesa a niektoré dokumenty z Ústavu Pamäti Národa. Resumé je vo francúzskom jazyku.
Kniha so zmyslom pre realitu odhaľuje čitateľom dodnes nie veľmi známu tému, o ktorej sa počas budovania socializmu nehovorilo ani v rodinách, ktorých sa priamo dotýkala. Jej aktéri už sú väčšinou vo večnosti a z výsledkov ich práce a obiet sme prežili pre Cirkev temné obdobie prenasledovania a mnohí z neho čerpáme i v súčasnosti. Kniha si zaslúži našu pozornosť a určite bude v mnohom prínosom. Je napísaná pútavo, odhaľuje hlbokú vieru, odhodlanie a majstrovstvo autora.
Ľudovít košík
.jpg)
