“Vytvára sa priestor pre istú preferenciu manželstva. To, čo by dnes bolo diskrimináciou, nemusí byť diskrimináciou, pokiaľ ústava povýši istú formu zväzku na vyššiu úroveň,” povedala dnes v parlamente. Ako právnička si nemyslí, že spomínaná ústavná definícia manželstva nemôže definitívne zabrzdiť nejakú právnu úpravu registrovaných partnerstiev.

“Platí, že sa tým vytvára klíma, aby možno toto ustanovenie ústavy mohlo byť použité na znevýhodňovanie alebo inú pozíciu iných zväzkov, nemyslím registrovaných partnerstiev, ale iných partnerských, rodinných zväzkov, ako je manželstvo,” doplnila. Znevýhodňované by podľa nej mohli byť partnerstvá bez sobáša či neúplné rodiny.

Žitňanská nemá problém s tým, aby existovala nejaká právna úprava registrovaných partnerstiev. “Myslím si, že štát má byť natoľko veľkorysý, aby vytvoril priestor pre všetkých občanov, aby sa cítili v tomto štáte komfortne,” uzavrela.

Lucia Žitňanská k novele ústavy o zmenách v justícii a ochrane manželstva

Poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská (nezaradená) dnes poslala aj svoje stanovisko k návrhu novely ústavy o zmenách v justícii a ochrane manželstva. V stanovisku uvádza:

“Téma spoločného návrhu novely ústavy predsedu parlamentu Pašku a predsedu poslaneckého klubu KDH Hrušovského za dva týždne od jej oznámenia už stihla pochovať nádeje jedného prezidentského kandidáta, aj existenciu jedného politického zoskupenia. Mám oprávnené obavy, aby sa jej ďalšou obeťou nestala slovenská justícia.

Dnes nie je žiadny oprávnený dôvod, aby sa táto účelová novela ústavy prerokovávala v chvate pred druhým kolom volieb. Dôvody na rýchle prerokovanie novely sú len úzko stranícke a vyvolávajú obavy.

Obávam sa, že KDH v snahe odčiniť svoje volebné fiasko zahlasuje za akúkoľvek podobu novely, pokiaľ v nej zostane zmienka o manželstve a chcú tak urobiť rýchlo. Inak by svoje predchádzajúce kroky ani dodatočne pred voličmi nedokázali obhájiť.

Obávam sa tiež motivácie strany SMER-SD. Je vysoko pravdepodobné, že Robert Fico sa nestane prezidentom, a tak je v záujme strany SMER-SD rýchlo zmeniť kreovanie Súdnej rady, aby z nominovania jej členov bol vylúčený prezident a celú nesudcovskú časť rady mohla vymenovať a zvoliť len súčasná vláda SMER-SD a jej parlamentná väčšina. A najviac sa obávam, že bez vstupu novozvoleného prezidenta, len pod kuratelou vládnej strany vymenovaná Súdna rada by mala preveriť všetkých sudcov do konca roku 2015. Takto totiž znie podmienka strany SMER-SD poslancom KDH na schválenie novely.

SMER-SD aj KDH vysvetľujú potrebu rýchlej zmeny ústavy zlým stavom justície. Stav slovenskej justície je naozaj zlý, ale ako by jej novela v navrhovanom znení mohla pomôcť?

Vo vzťahu k justícii obsahuje body, ktoré nie sú nové. Boli opakovane predmetom diskusie, boli už aj v parlamente a odmietli ich práve poslanci SMER-SD. Ide o zúženie trestnoprávnej imunity sudcov a oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Oba návrhy boli na marcovú schôdzu predložené už pred viac ako mesiacom, zúženie imunity predložil poslanec Gál a oddelenie funkcií som predložila ja.

Návrh však obsahuje aj body, ktoré nikdy neboli predmetom žiadnej diskusie a vzbudzujú oprávnenú obavu, že ich výsledkom v lepšom prípade nebude nič a v horšom prípade len zhoršenie stavu. A to už by bol problém, pretože by to znamenalo, že sa opäť raz vzbudzujú očakávania, ktoré sa nenaplnia a výsledok bude len prehlbujúca sa nedôvera v justíciu, aj v politiku.

Novela ústavy mení zloženie Súdnej rady, umožňuje, aby ministri boli jej členmi, rozširuje jej pôsobnosť a z jej predsedu robí ústavného činiteľa s platom poslanca. Dnes platí, že Súdna rada má 18 členov, 9 sú sudcovia 3 menuje prezident, 3 vláda a 3 parlament. Po novom by ich malo byť len 16, z toho 8 by mali byť sudcovia volení sudcami, 4 menovaní vládou a 4 volení parlamentom. Z menovania členov Súdnej rady tak vypadol prezident. Parlament a vláda na jednej strane a prezident na druhej strane však majú iné funkčné obdobia a odvodzujú svoju moc od iných volieb. Ak členov Súdnej rady volených politikmi bude nominovať len parlament a vláda, bude polovica Súdnej rady nominovaná len vládnymi stranami a nikým iným. V žiadnom prípade to nie je krok, ktorý má šancu pozitívne zmeniť stav justície. Navyše, z textu ústavy je zrejmé, že predsedom Súdnej rady môže byť aj nesudca, čo je v rozpore s pôvodnými cieľmi, medzi ktoré patrilo predovšetkým, aby súdnictvo malo svoju vlastnú reprezentáciu, ktorá komunikuje s ostatnými zložkami moci.

Novela ústavy rozširuje pôsobnosť Súdnej rady. Okrem vydávania etických pravidiel aj o verejnú kontrolu súdnictva. Vymedzenie pôsobnosti verejnej kontroly však vôbec nie je verejnou kontrolou v pravom zmysle, sú to len právomoci Súdnej rady v oblasti správy súdov. Dnes je Súdna rada stavaná predovšetkým ako orgán sudcovskej legitimity, podľa novely ústavy je to pomaly paralelné ministerstvo spravodlivosti, ale bez zodpovednosti. Súdna rada totiž nikomu neskladá účty. Po novom má raz ročne robiť správu o svojej činnosti a tú zverejniť – ale nikomu ju nepredkladá, nikto jej prácu na základe správy nemá vyhodnocovať. A úplne sa zabúda na dlhodobo nedotiahnutú procesnú stránku rozhodovania Súdnej rady, ktorá stále neodôvodňuje svoje personálne rozhodnutia.

Do ústavy sa zavádza oprávnenie predsedovi na návrh Súdnej rady iniciovať disciplinárne konanie proti sudcovi. To sme už mali v zákone a zrušili sme to (aj s hlasmi KDH), lebo Súdna rada kreuje disciplinárne senáty, teda aby nemal jeden orgán právomoc aj iniciovať konanie aj kreovať orgán, ktorý o tom rozhoduje.

Po novom má mať predseda Súdnej rady právo napadnúť ústavnosť zákona týkajúceho sa súdnictva. Len podotýkam, že Ústavný súd už skoro 3 roky nerozhodol o zákonoch týkajúcich sa justície schválených ešte za Radičovej vlády. Niektoré zmeny majú Ústavným súdom pozastavenú účinnost. Predseda Súdnej rady by tak mohol na dlhé roky blokovať inú moc vo výkone jej právomoci.

Pomenovala som veľa otázok, o ktorých sa nehovorí, pretože sa hovorí len o tých častiach novely, ktoré sú nesporné a ležali na stole dávno predtým, ako došlo k dohode SMER-SD a KDH. Pritom existuje niekoľko otvorených otázok, ktoré sú dlhodobo diskutované, a ktoré by, naopak, mohli prispieť k dôveryhodnejšiemu fungovaniu Súdnej rady, no v novele nie sú.

Najneprijateľnejšou časťou dohody SMER-SD a KDH sú však sudcovské previerky, hoci v návrhu novely ešte ani nie sú, majú sa do návrhu zaviesť v druhom čítaní. Bez súhlasu KDH s previerkami nebude zmienka o manželstve, a nebude ani žiadna zmena v justícii. Hoci existujú minimálne dve justičné témy, na ktorých potrebe sa zhodlo kompletné politické spektrum – návrh na oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady a návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov.

Preto považujem za nesmierne dôležité, aby môj návrh a návrh poslanca Gála prešiel do ďalšieho čítania. Aby sa v prípade nedohody SMER-SD a KDH na texte ich novely ústavy (napríklad kvôli sporným previerkam) nikto nemohol vyhovoriť, že žiaden iný návrh zákonov na pozitívne zmeny v justícii v parlamente nie je.”

Lucia Žitňanská, poslankyňa Národnej rady SR.