V texte sa ďalej píše, že dohoda nevytvorí „permanent bases“ (stále základne) na Slovensku. Čiže dočasné môžu byť? (samozrejme to je hlúpa otázka nevzdelaného človeka). Prečo navrhovatelia dohody neuvádzajú ako argument, že podľa veľvyslanectva USA sa dohodou posilní zvrchovanosť a nezávislosť Slovenska?

Čítajúc horeuvedené vety človek si musí položiť otázku, prečo sa nevedie diskusia aj o anglickom texte dohody? Veď pre Američanov nebude záväzný ani slovenský text ani nejaká interpretačná doložka. Oni sa budú riadiť výlučne anglickým textom dohody. A zdanlivo rovnaké slová majú často v každom jazyku trochu iný význam. Profesionálni prekladatelia OSN (to jesť fakticky najlepší na svete) o tom rozprávajú legendy ako zdanlivá dohoda alebo rezolúcia OSN viedla v skutočnosti ku konfliktom čo je vlastne platné.

O nerovnoprávnom postavení slovenskej strany už aj v slovenskej verzii dohody sa hovorilo na mnohých tlačovým besedách, článkoch a okrúhlych stoloch. Všetkým účastníkom treba poďakovať. Tak isto ako autorom petícii. Množstvo skutočných a konkrétnych expertov a právnikov poukázalo na evidentný nesúlad dohody so slovenskou ústavou. Tí druhí ústavní experti zostali väčšinou v anonymite. Problémom ale je, že rôzne politické strany a hnutia sa nevedia dohodnúť na organizovaní spoločných mítingov a petícii. Slovensko sa do značnej miery zjednotilo na odmietnutí takejto „vazalskej“ zmluvy. Ale silné slovenské egá (každý je šéf a je aj najmúdrejší) bránia aby sa protestné hnutie skoncentrovalo a pritiahlo pod „jednu zástavu“ všetkých odporcov dohody, t. j. väčšinu obyvateľstva Slovenska.

Nie je vôbec podstatné, či je niekto ľavičiar, pravičiar, nezávislý, stredopravý, stredoľavý alebo ja neviem aký ešte. To je absolútne nepodstatné. Všetci si môžu zachovať svoje rozdielne názory na rôzne iné témy. Takisto v záujme jednoty by ale bolo vhodné neútočiť na seba navzájom a obviňovať sa kto bol a začo zodpovedný. Nikto nie je bez viny. A všetci robíme chyby. Nakoniec tiež by bolo dobré aby jednotlivé politické strany nedávali do rôznych petícii dodatočné a ich vlastné politické požiadavky. Odložme aspoň na chvíľu bokom politické sváry a boj kohútov na smetisku.

Teraz je úlohou všetkých vlastencov zamietnuť túto dohodu. Ona nemôže byť predmetom politického boja. Toto by bola cesta do pekla. Vlastenci sú samozrejme aj v radoch dnešnej koalície, či v radoch poslancov alebo ich bývalých ale aj súčasných voličov. Vyzývam všetky Slovenky a Slovákov aby sa zjednotili aspoň v tejto jedinej záležitosti. Netreba nám znovu cudzie vojská na Slovensku. Už sme ich zažili dosť. A všetci vieme ako dočasne dlho im trvalo kým odídu. A mnohí tu zanechali po sebe ešte aj zničené mestá a dediny a desiatky tisíc mŕtvych (viď Ochrannú zmluvu s nacistickým Nemeckom). Zabudnime na slovenskú závisť a hašterivosť. Keď to neurobíme, základne tu budeme mať. Keď si nepomôžete sami, nikto nám nepomôže. Ani Boh. Netreba potom obviňovať v krčme všetkých, len nie seba.

Jedným z dôvodov prečo sa tak niekto ponáhľa s podpisom a ratifikáciou tejto dohody je napätá situácia okolo Ukrajiny. Vojnová proti-ruská hystéria pochádza hlavne z USA, kde prebieha intenzívny vzájomný boj rôznych častí americkej elity. Pomocou médií sa táto propaganda rozšírila aj do západnej Európy a tiež k nám. Ani ruské elity, ani ruský národ nechcú žiadnu bratovražednú vojnu. A nechcú ju ani obyčajní Ukrajinci a vojačikovia, z ktorých väčšina aj tak hovorí po rusky. Vojnu na Ukrajine chcú tí, ktorí huckajú na vojnu, dodávajú vo veľkom zbrane na Ukrajinu a tiež fašistické jednotky, pre ktorých je hrdinom Bandera alebo tí čo počas druhej svetovej vojny bojovali pod „jeho zástavou“.

Mnohí si na Slovensku pamätajú zverstvá napáchané počas potlačenia SNP nemeckými jednotkami SS, vrátane SS divízie Haličina. Je menej podstatné, či sú Rusi a Ukrajinci jeden národ alebo dva. Mnohí občania Ukrajiny sa považujú za Rusov ale iní sa považujú za Ukrajincov. Nech je to tak či onak, sú si blízki (s výnimkou „Banderovcov“, ktorí nenávidia Rusov). Aj Ukrajinci aj Rusi sú Slovania ako aj my.

A niekto by tu veľmi chcel aby sa Slovania navzájom zabíjali a prospech by z toho mal niekto tretí. Presviedčajú už 2 – 3 mesiace Ukrajincov, že každú chvíľu hrozí ruský útok a preto im vo veľkom dodávajú zbrane a cvičia ich na boj s Rusmi. Budujú sa základne, letiská, muničné sklady a logistická infraštruktúra vo východnej Európe a na Ukrajine. Existuje veľmi vážne riziko, že Slovensko môže byť zatiahnuté do nezmyselnej a bratovražednej vojny medzi Slovanmi. A profitovať bude z toho niekto iný. Už sme to zažili za druhej svetovej vojny, keď tisíce slovenských vojakov zahynulo v sovietskom Rusku. Ale väčšina z nich aj tak prešla k sovietskej armáde alebo bojovala v partizánskych oddieloch v Bielorusku a na Ukrajine. Nebojujme za cudzie záujmy. Ani zmluva s NATO nás nijako nezaväzuje podpisovať separátne obranné dohody s USA, ktoré môžu veľmi ľahko byť zneužité na vojnu proti Rusku.

Pre niektorých západných politikov je nočnou morou, keby Slovania držali spolu. V praxi to znamená, že by sme nebojovali medzi sebou a tiež by sme neposkytovali podporu bratovražedným vojnám medzi Slovanmi. Toto by bolo to minimum, čo môžeme urobiť. Nemusíme hneď vytvárať nejaké spolky (vieme ako to dopadlo v Juhoslávii). Ale tiež je pravdou, že všetci sme Európania, Slovania, Germáni a tiež Románi. Naša spoločná civilizácia je v životnom ohrození.

Problém je ale v tom, že my Slovania sme v tej Európe zaznávaní. Na nás všetkých sa pozerajú zhora a boja sa len Rusov. Tak ako my Slovania máme nám naočkovaný komplex menejcennosti, hlavne pre Anglosasov v ich podvedomí nie sme im rovnocenní. Odzrkadľuje sa to aj v jazyku. Po anglicky otrok je „Slave“ a Slovan je „Slav“. Po francúzsky otrok je „Esclave“ a Slovan je “Slave“). Toto je pripomienka z histórie. Zatiaľ čo Slovania (Slováci, Chorváni, Srbi, Česi, Rusi, Poliaci, vtedy Malorusi (dnes Ukrajinci), Bulhari) odrážali útoky Turkov a Tatárov, západná Európa sa ekonomicky rozvíjala a častokrát hlavne Francúzi a Angličania dodávali zbrane Turkom a cvičili ich armádu.

Počas týchto nekonečných vojen Turci a Tatári spustošili naše krajiny a uniesli veľa zajatcov. Z chlapcov robili Janičiarov a ženy a dievčatá, ale aj mužov predávali na otrockých trhoch na Kryme a v Istanbule. Keďže väčšina zajatcov boli Slovania, hlavne Francúzi a Angličania začali používať pre otrokov názov, ktorý Slovanov ponižujúco prirovnával k otrokom. Koniec zotročovaniu Slovanov urobili Rusi dobytím Krymu a u nás sa o to pričinili víťazstvá kresťanov pod velením poľského kráľa Sobieského nad Turkami pri Viedni a následné víťazstvá Eužena Savojského. Ale je načase aby naši západní európski bratia prestali používať v ich jazykoch názvy pre otrokov, veľmi nápadne sa podobajúcich na označenie Slovanov.

Všetci vieme, že v mysliach mnohých Slovákov komplex menejcennosti a potreba slúžiť nejakej vrchnosti, stále pretrváva. Majme trochu hrdosti v sebe. Pripomeňme si záverečné slová štvrtej (neoficiálnej) slohy slovenskej hymny:

„Už Slovensko vstáva, putá si strháva
Hej rodina milá, hodina odbila
Žije matka Sláva“

Takto písal Janko Matuška pred 180-timi rokmi. Áno, naša slávna matka Slovanov ešte žije. Páni poslanci, matka Sláva sa na Vás pozerá. Osud Slovenska je vo Vašich rukách. Prestaňte sa báť. Strhnite si putá menejcennosti. Od zodpovednosti aj tak neutečiete. Zajtrajší svet bude iný ako ten dnešný. Ten dnešný sa o chvíľočku skončí. A Vaši susedia a rodina Vám pripomenú ako ste hlasovali. Či ste nezatiahli Slovensko do bratovražednej vojny.

Dezider Štefunko