“Bol som naozaj šokovaný, keď som si čítal články o jednom takom zariadení, ktoré úplne bez preháňania pripomínalo skôr drogový brloh,” píše  Zdechovský.

Čo také strašné sa dialo v zariadení Barnevernetu? Nórsky denník Dagbladet minulý rok upozornil na udalosť, ktorá sa odohrala 28. septembra 2014.

“Mladiství v zariadení pre mládež Vestlundveien vo Fyllingsdalene vtedy usporiadali so svojimi kamarátmi z okolia v podkrovnej miestnosti drogovú párty. Polícia informovala nórsky denník, že zamestnanci zariadenia úplne stratili kontrolu nad situáciou a ráno preto musela zasahovať polícia. Dokonca malo dôjsť aj k potýčke s policajtmi a zbitiu jedného zamestnanca. A samozrejme boli zabavené aj drogy,” informuje europoslanec.

Zaujímavejšie však bolo vyjadrenie šéfky zariadenia, Birthe Augestad Nilsenovej. Podľa nej mali dohodnutú návštevu do jednej hodiny v noci, ale nechceli odísť, tak s nimi vyjednávali. O piatej ráno sa ale situácia stala natoľko nezvládateľnou, že sa rozhodli zavolať políciu.

“Áno, čítate správne, namiesto toho, aby čo najskôr zavolali políciu, vyjednávali zamestnanci s účastníkmi párty dlhé štyri hodiny. Pýtate sa možno prečo. Aj na toto má pani Augestad Nilsenová veľmi zaujímavé vysvetlenie: “Staráme sa o mladých ľudí, ktorí majú veľmi negatívne vzťahy s políciou. Preto sa snažíme vyhnúť použitiu polície,” ozrejmuje Zdechovský.

Následne zamestnankyňa uznala, že pri spätnom pohľade by boli kontaktovali políciu a vedenie skôr. Počas týchto hodín došlo k niekoľkým vážnym incidentom. “Vedenie spoločnosti Vestlundveien uviedlo, že nevedia o ďalších večierkoch, kde boli drogy a všetko mal byť len ojedinelý incident. Nebol,” upozorňuje europoslanec.

Táto párty bola len špičkou ľadovca a nepatrnou súčasťou jedného veľkého problému. “Popisovaný “drogový žúr” totiž vôbec nebol nejako výnimočným prípadom, polícia prišla do Vestlundveienu z podobných a ďalších dôvodov viackrát.”

Denník Dagbladet urobil rozhovor aj s jedným zo susedov, ktorý sa opakovane sťažoval na hluk a priznal, že sám tiež kontaktoval políciu. Podľa jeho slov polícia navštevovala zariadenie niekoľkokrát týždenne a niekedy aj niekoľkokrát denne. “Jednoducho to vraj vyzeralo, ako by zamestnanci inštitúcie nemali žiadnu kontrolu nad mladistvými, ktorí tam žili.”

Ďalším z ľudí, s ktorými novinári hovorili, bol Rune, účastník spomínanej párty. Podľa jeho slov drogy konzumovali už pár dní predtým, v meste. “Keď sa malá skupina chovancov spolu s jeho ďalšími kamarátmi rozhodla ísť “zažúrovať” do zariadenia Barnevernetu, kúpili si hašiš, extázu a potom si vzali amfetamín. Pozvali aj pár kamarátok. Pre Runa to dokonca bolo prvýkrát, čo skúsil niečo iné ako fajčenie hašišu,” píše Zdechovský.

Podľa ďalších ľudí, ktorí boli v tom čase v zariadení a ktorých denník kontaktoval, nebolo užívanie drog na inkriminovanej party ojedinelým výstrelkom. Podľa mladíka, ktorý bol obyvateľom zariadenia, dospelí vedeli, že zariadenie je miestom, kde sa ľudia stretávali, aby fetovali.

Ďalší mladík svoje skúsenosti so zariadením opísal takto: “Skúšal som hašiš, ale predtým, než som prišiel do Vestlundveienu, som veľmi nefajčil. Tam sa to dialo každý deň. Mohli sme si tam robiť, čo sme chceli.” Ak chceli ísť von o tretej v noci, bol im pridelený personál, ktorý ich odviezol.” Aj on potvrdil, že v zariadení sa vedelo o tom, že sa tam užívali drogy.

“Skrátka a dobre, užívanie drog tu bolo prakticky na dennom poriadku. Benevolencia miestneho personálu je naozaj udivujúca,” upozorňuje český europoslanec.

Smrť mladých dievčat

V dvoch prípadoch skončili deti zo zariadenia Vestlundveien tragicky.

“Dve 15-ročné dievčatá Hanne a Márie, strávili nejaký čas vo vestlundveienskom centre pre mládež v roku 2015. Ani jednej z nich pobyt nepomohol a na jeseň roku 2017 obe zomreli.”

“Z dvoch dievčat bola v nórskych médiách venovaná väčšia pozornosť prvej z nich – Hanne Knutshaugovej, ktorej smutnému príbehu by som sa rád venoval trochu podrobnejšie. Zlom v jej živote nastal po rozchode jej rodičov. Dievča začalo mať problémy s agresívnym správaním a v 15 rokoch sa preto dostala do starostlivosti Barnevernetu v zariadení Vestlundeien v Bergene. Tu sa ale jej problémy ešte zhoršili,” vysvetlil.

Dodal, že keď prišla Hanne do Bergenu, nebola drogovo závislá, no po niekoľkých mesiacoch sa z nej stala narkomanka.

“V 15 rokoch začala podľa denníka Dagbladet počas pobytu vo Vestlundveien brať heroín. Mali o tom vedieť aj ľudia z personálu. Ako už bolo spomenuté, dievča zomrelo vo svojich 18 rokoch v septembri 2017 po páde zo siedmeho poschodia v dome v Bergene časti Nøstet.”

Okolnosti jej smrti neboli zatiaľ úplne vyjasnené. Kamarát Hanne, povedal, že bol s ňou v kontakte v noc predtým, ako ju našli mŕtvu. “Keď ju stretol, vyzerala, že sa necíti byť v bezpečí. Rovnako ako jej matka si je tento jej kamarát istý, že Hanna by si sama na vlastný život nesiahla …”

Dočasné zatvorenie

V máji 2018 priniesla NRK správu o tom, že kvôli pretrvávajúcim  problémom, bude zariadenie dočasne zatvorené. V súvislosti s uzavretím boli spomenuté aj prípady užívania drog a tiež smrť Hanne Knusthaugovej.

“Už v roku 2013, teda pred konaním onej drogovej party, boli zistené početné problémy v mnohých oblastiach. Konkrétne bol spomínaný vysoký počet zamestnancov na marodke. Za zmienku tiež stojí, že z dôvodov problémov s nedostatkom zamestnancov bolo uzavreté ďalšie podobné zariadenia v Bergene časti Nattland, a to dokonca nadobro.”

“Neprestávam sa čudovať tomu, čo všetko je na svete možné. Barnevernet dokáže na jednej strane veľmi účinným spôsobom šikanovať matky a odoberať deti kvôli obvineniam, ktoré sú prinajlepšom pochybné. Zároveň si ale jeho zamestnanci neboli schopní dosiahnuť poriadok v zariadeniach s takmer dospelými problémovými ľuďmi, ktorí úplne preukázateľne idú na drogách. Je niečo také normálne? Ja myslím, že nie. Proste nórsky Absurdistan,” uzavrel Zdechovský.

Nórsko ako príklad pre Slovensko?

Vzhľadom na informácie o Barnevernete, je potrebné pripomenúť, že úrad vlády Slovenskej republiky ako správca programu Dobrá správa vecí verejných a cezhraničná spolupráca usporiadal konferenciu, ktorou otvoril program podporovaný z grantov EHP a Nórska.

Hoci Nórsko nie je členm EÚ, má podľa dohody EEA prístup na jednotný trh EÚ a na oplátku poskytuje financovanie projektov. Na Slovensku pôjde konkrétne o 4 projekty.

Takže Nórsko, ktoré má obrovské problémy v oblasti výchovy detí, ide pomáhať Slovensku „zvýšiť efektívnosť a kvalitu justičného systému v oblasti ochrany obetí trestných činov a ochrany maloletých v rámci sporov v oblasti rodinného práva“ (viac v článku).