Zdechovský pri tom už v minulosti písal o falošnej politickej korektnosti, ktorá problémy Švédska vôbec nerieši. Krajina má teraz navyše veľké problémy s nekontrolovateľnou imigráciou. “Za ten rok sa situácia nezmenila, a ak áno, tak rozhodne nie k lepšiemu. A čo je ešte horšie, Švédsko bohužiaľ len pokračuje vo svojej politike ignorovania.”

Jedným z najväčších problémov Švédska sú však v tomto období časté útoky výbušninami. Podľa Zdechovského ich počet jednoznačne naznačuje, že doterajší benevolentný prístup nefunguje.

Známa švédska novinárka, ktorá sa sama označila za neo-socialistickú feministku, Paulina Neuding, si vo svojom článku It ‘Time for Sweden to Admit Explosions Are a National Emergency  všíma, že vláda vyhlásila vlani na jeseň v reakcii na neutešenú situáciu amnestiu na výbušniny. To znamená, že ľudia mohli odovzdať výbušniny bez postihu. “Veľkorysý prístup sa ale zjavne príliš neosvedčil. Ďalším výbuchom sa zabrániť nepodarilo a nepodarilo sa ani znížiť ich počet,” konštatuje v blogu europoslanec.

Paulina Neuding tiež upozornila aj na ďalšie nepríjemné skutočnosti. Napríklad, že v prvých troch mesiacoch tohto roka bolo hlásených v Švédsku 50 výbuchov, čo je oproti rovnakému obdobiu v roku 2018 nárast. Zdechovský tiež píše o tom, že výbušniny sa stali zbraňou prevažne gangov, avšak v posledných štyroch rokoch, patrili medzi obete aj 63-ročný muž, ktorý nevedome zobral ručný granát ležiaci na ulici, ďalej tiež 8-ročný chlapec, ktorý práve spal, keď do bytu dopadol ručný granát, alebo aj 4-ročné dievčatko, ktoré v roku 2015 zahynula so svojím otcom, keď bomba vyhodila do vzduchu ich auto.

Skutočne desivý jún

Naozaj desivý bol ale tohtoročný jún. V piatok 7. júna 2019 explodovala bomba, ktorej výbuch zdevastoval dve bytové budovy. Pri výbuchu sa zranilo 25 ľudí a poškodených bolo 250 bytov. Kvôli výbuchu museli evakuovať aj blízku škôlku. “Našťastie nikto nebol vážne zranený.”

Podobné správy by sa podľa poslanca očakávali skôr od krajín, ktoré sú zmietané vnútornými konfliktami, ako je napríklad Afganistan, Sýria alebo Jemen. Lenže k tomuto nešťastiu došlo v Linköpingu, v meste na juhu Švédska. A nešlo iba o jednu explóziu. Ďalší výbuch bol v ten istý deň hlásený aj na parkovisku v Göteborgu.

Vlnu násilnej kriminality zažilo v júni tohto roku i mesto Malmö. 11. a 12. júna tu došlo v priebehu 24 hodín k trom explóziám a o deň skôr sa strieľalo na hlavnej stanici v Malmö. A aj tu išlo v podstate o bombu, keďže policajti postrelili človeka, ktorý volal, že má pri sebe bombu, ktorú chce odpáliť. “K tomu by som ešte rád dodal, že ďalších násilných incidentov sa v spomínaných dňoch odohralo viac.”

Skutočne ide Malmö správnym smerom?

Podľa kompetentných je však situácia v meste poriadku. Keď sa švédsky denník Sydsvenskan spýtal sociálnej demokratky Katrin Stjernfeldt Jammeh, starostky mesta Malmö, na názor na poslednú udalosti, povedala: “Mesto sa naozaj pozitívne rozvíja. Malmö ide správnym smerom. ”

“Konkrétne kroky mesta pritom svedčia o úplne niečom inom, než o tom, že by v Malmö malo byť všetko v poriadku. Ako inak si totiž vysvetliť skutočnosť, že radnica rozoslala personálu v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti zoznam rád, ako sa vyhnúť nechceným situáciám?,” pýta sa Zdechovský.

V zozname je napríklad uvedené, aby si zamestnanci vždy dobre naplánovali cestu aj prípadné alternatívne trasy. Ďalej by sa ľudia mali snažiť minimalizovať čas, kedy parkujú vlastný bicykel atď. Zoznam tiež radí držať sa ďalej od osôb, ktoré možno považovať za potenciálne ohrozujúce či nebezpečné a celkovo sa majú všetci snažiť minimalizovať “čas medzi domom a autom”.

“Nemám nič proti radám pre väčšiu bezpečnosť práce. Pri radnici, ktorá inak do médií v podstate hovorí, že v meste nikdy nebolo bezpečnejšie, sú ale konkrétne tieto rady naozaj zarážajúce. Navyše, ani nie sú určené priamo pre pracovnú dobu,” upozorňuje Zdechovský.

Bagatelizácia problémov nič nerieši

Podľa Pauliny Neuding je problém aj v tom, že podľa prevládajúceho názoru v politickej diskusii musia byť tieto zločiny chápané v sociálno-ekonomických termínoch a opatrení v sociálnej oblasti majú byť všeliekom na sociálne nepokoje. “Lenže práve Švédsko je dlhodobo známe ako jeden z najštedrejších sociálnych štátov. Podľa mnohých odborníkov by sa vláda mala zamerať na reformu systému trestného práva, pretože to súčasné bolo určené pre výrazne mierumilovnejšiu spoločnosť, než je tá terajšia.

Ďalším problémom sú aj neadekvátne nízke tresty pre mladých kriminálnikov. Napríklad 16-ročný človek usvedčený z vraždy v Štokholme v roku 2018 dostal len tri roky inštitucionálnej starostlivosti pre mladistvých. K zvýšeniu pocitu bezpečnosti podľa Zdechovského neprispieva ani skutočnosť, že krajina má jeden z najmenších policajných zborov na počet obyvateľov v celej EÚ.

“Vážnosť situácie dokazujú aj slová Ulfa Kristerssona, lídra opozičnej Umiernené strany. Ten v reakcii na bombové útoky veľmi ostro kritizoval vládne Sociálna demokraciu za to, že “stratila kontrolu nad tým, čo sa deje vo Švédsku.” Správy o nepokojoch v niektorých štvrtiach, ktoré oznámia aj mnohé seriózne zahraničné médiá, už dlhšiu dobu výrazne kazí severskej krajine jej imidž vo svete.”

Krajina, ktorá bola kedysi preslávená ako jedno z najlepších miest pre život, samozrejme musela na tieto obvinenia reagovať. No namiesto riešenia problému spustilo “Švédsko presvedčovaciu kampaň, ktorej cieľom bolo problémy v oblastiach obývaných imigrantmi bagatelizovať. Lenže zľahčovanie problémov naozaj nezabralo, ani zabrať nemôže. Ale na to zrejme Švédi musia prísť sami,” konštatuje v závere Zdechovský.