„Inak povedané, trh odstránil z cien prakticky celú ropnú rizikovú geopolitickú prémiu, ktorá postupne rástla až na približne 12 dolárov, a miestami bezprostredne po zapojení sa amerického letectva do útoku na iránske jadrové facility až na 15 dolárov, s tým ako bolo eskalované napätie okolo iránsko- izraelskej krízy,“ dodal Pánis.

Ceny ropy počas 12 dní trvajúceho iránsko-izraelského konfliktu išli nahor v niekoľkých fázach po schodoch, no po dohodnutí prímeria zostupovala rýchlo výťahom. Veď v priebehu necelých dvoch obchodných dní vymazala všetky zisky súvisiace s vojnou.

„Napriek tomu, že prímerie bolo niekoľkokrát porušené z oboch strán, trh už nebol nervózny a ceny ropy mali tendenciu ďalej klesať. Aj počas najhorúcejšej fázy konfliktu totiž neprišlo k narušeniu dodávok ropy (a aj LNG plynu) z regiónu perzského zálivu na svetové trhy cez Hormúzsky prieliv, s čím obchodníci v základnom scenári aj počítali (hoci museli do cien započítať zvýšenú neistotu). Navyše aj tok energií z iránskych terminálov nebol nijako obmedzený, keď iránska energetická infraštruktúra nebola cieľom izraelského bombardovania,“ podotkol Pánis.

Irán zároveň nemal podľa neho kapacity alebo odvahu zablokovať Hormúzsku úžinu, pretože by si pohneval zvyšné krajiny regiónu a mohol by čeliť ďalšej ničivej vlne leteckých útokov. „Navyše, Spojené štáty komunikovali s Čínou, ktorá je kľúčovým odberateľom iránskej ropy, aby Teheránu dohovorila,“ upozornil Pánis.

Vývoj na ropnom trhu tak budú podľa neho opäť ovplyvňovať najmä fundamenty. Začiatkom budúceho mesiaca by kartel OPEC+ mal pritom oznámiť ďalšie dynamické navýšenie dennej ťažby o 411-tisíc barelov, čo by znamenalo, že od začiatku roka navýšia produkciu o takmer 1,8 milióna barelov denne. To predstavuje asi 1,5 percenta globálneho dopytu. To by mohlo podľa Pánisa vytvárať tlaky na ďalší pokles cien čierneho zlata, ktorý však bude zrejme brzdený signálom sezónneho rastu dopytu a skutočnosťou, že zásoby vo viacerých kľúčových regiónoch sveta sú relatívne nízke.

„Proti ráznemu poklesu stoja aj očakávania „happyendu“ obchodnej vojny, kde trhy anticipujú, že Spojené štáty podpíšu sériu obchodných dohôd s kľúčovými dovoznými partnermi na čele s Čínou a EÚ, kde by colné sadzby mali byť nižšie v porovnaní s úrovňami vyhlásenými počas tzv. dňa oslobodenia, čo by malo zlepšovať perspektívy rastu svetovej ekonomiky a aj rastu dopytu po rope,“ konštatoval Pánis.

Napätie na Blízkom východe sa podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka zmiernilo aj po vyjadrení izraelského premiéra, ktorý hovoril o príležitosti na mier. „Riziková prémia spojená so situáciou medzi Iránom a Izraelom, tak aktuálne klesla na 20 % pôvodných úrovní. Ak sa situácia bude vyvíjať podľa očakávaní, trh sa bude opätovne sústrediť na ponukovo-dopytové faktory, ktoré hovoria v prospech udržania súčasných nižších cien,“ uzavrel Boháček.