Môj profil 
Predplatné
Česká republika ho podpísala aj s podporou hnutia ANO a ČSSD, teraz by sa mal ratifikovať, aby sa záväzne plnil. “Som striktne PROTI a po vzore Slovenska žiadam odmietnutie ratifikácie,” vyhlasuje Zdechovský.
Je samozrejme proti akémukoľvek násiliu na ženách, pretože “kto by s textom nesúhlasil (nejaký muž a “lidovec”), hneď je považovaný za násilníka a demagogicky mu je podsúvané, že chce, aby ženy boli mlátené, obrezávané a podobné absurdity, ako predvádzala napríklad bývalá ministerka práce a sociálnych vecí Michaela Marksová pri podpisovaní textu”.
Istanbulský dohovor je navyše podľa Zdechovského “vyložene nadbytočný”, pretože potrebné zákony voči domácemu násiliu už dávno existujú, takže ženy vedia, kam sa môžu obrátiť o pomoc a reálne ju aj dostať. Ratifikáciou by sa musel akceptovať celý od A do Z bez možnosti diskusie o sporných častiach.
Dohovor odmieta aj preto, že násilie prezentuje ako typicky mužskú záležitosť, “akoby absolútne neexistovalo násilie žien na mužoch”, pričom sú aj také prípady. “To by Dohovor neriešil, len by chcel, aby boli ideálne celkom zmazané aj tie najprirodzenejšie rozdiely medzi mužmi a ženami,” podotýka Zdechovský.
A pokračuje: “V tomto bode je Dohovor veľmi ľahko zneužiteľný a naviac podmieňuje odvod nemalých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do genderového neziskového sektoru. A keby len to, Rada Európy(a radšej znovu upozorňujem, že to nie je inštitúcia EÚ, ale nezávislá organizácia principiálne podobná skôr OSN) v texte chce aj zasahovať do vzdelávacieho systému, pretože genderovo stereotypné správanie je možné vraj odstrániť jedine tak, že budeme deťom najďalej od mamičiek vtĺkať do hlavy, že medzi mužmi a ženami nie sú rozdiely..”
Ako dôkaz vyberá tri priame citácie z Istanbulského dohovoru:
1) “Strany vyčlenia primerané finančné a ľudské zdroje pre náležité uplatňovanie integrovanej politiky, opatrení a programov zameraných na prevenciu a potieranie všetkých aktov násilia spadajúcich do pôsobnosti tohto Dohovoru, a to aj tých, ktoré zaisťujú nevládne organizácie a občianska spoločnosť.” (Dohovor, Článok 8 – Finančné zdroje, str. 6)
2) “Strany podniknú potrebné opatrenia pre podporu sociálnych a kultúrnych vzorcov správania žien a mužov s cieľom vymiesť predsudky, zvyky, tradície a ďalšie praktiky, ktoré sú založené na predpoklade podriadenosti ženy alebo na stereotypnom ponímaní roly žien a mužov.” (Dohovor, Článok 12 – Všeobecné záväzky, str. 7)
3) “Tam, kde to bude vhodné, podniknú strany kroky k tomu, aby vo formálnych osnovách na všetkých úrovniach vzdelávania existoval materiál k témam, ako je rovnoprávnosť žien a mužov, nestereotypné genderové roly, vzájomný rešpekt, nenásilné riešenie konfliktov medziľudských vzťahov, genderovo podmienené násilie voči ženám a právo na osobnú integritu, to vše uspôsobené rozvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.” (Dohovor, Článok 14 – Vzdelávanie, str. 8)
Už teraz prepisujeme učebnice, zmluvy aj zákony – čo bude ďalej?
Ak Zdechovský niekde začne kritizovať neziskový gender sektor, už “vylietavajú ďalší čertíci z krabičiek” s tým, aký je populista a len sa vezie na kritike neziskoviek, ani čo by o nich niečo vedel. A on práve už dlhodobo spolupracuje napríklad s Charitou alebo s neziskovkou Bílý kruh bezpečí, kde jednou z prvých vecí, ktoré ako čerstvo zvolený europoslanec urobil, bola pomoc so zriadením nonstop linky 116 006 pre obete domáceho násilia po celej EÚ.
Sú teda rozdiely medzi neziskovkami. Nie všetky riešia len tému gender. “Od pôvodne dobrej myšlienky zrovnať platy mužov a žien na celkom identických pozíciách sa aj u nás posunula debata až k veľmi nebezpečným návrhom, aby štát umožnil otehotnieť ženám bez partnerov a ešte im z verejného zdravotného poistenia platil umelé oplodnenie a tak produkoval samoživiteľky. Tvrdenie opierali o konštrukt dieťaťa ako ich základného práva, nie plodu zblíženia dvoch osôb a už vôbec nie lásky,” vysvetľuje Zdechovský.
Pozornosť upriamuje na Genderovú expertnú komoru, ktorej cieľom je: “začleniť genderovú perspektívu do agend štátu i súkromného sektora za pomoci vysokokvalifikovaných odborníčok a odborníkov”, či na Českú ženskú lobby, ktorá je priamo poradným orgánom Rady vlády pre rovnosť mužov a žien”. Tá druhá presadila stiahnutie neškodnej výstavy aktov z Akadémie vied, písala petície proti vtipným reklamám od pivovaru Bernard, ale úplne podporovali a nikdy nekritizovali nechutnú výstavu spútaných nahých žen.
Zdechovský pripomína, že neziskovkám sa už podarilo prepisovanie učebníc pre deti, aby boli správne genderovo korektné, čo dokazujú aj oficiálne pokyny českého ministerstva školstva. Tiež už sú rôzne firemné audity, ktoré nielen porovnávajú platy, ale tiež dozerajú na používanie genderovo korektného jazyka a prepisujú sa tak zmluvy, propagačné materiály aj vnútorné predpisy. I na toto sú už vládne smernice.
Čierny Peter a Čierna Petra
Zdechovský sa nedávno hral so svojimi deťmi známu kartovú hru Čierny Peter. Zistil však, že Petrovia boli dvaja, tedA Peter a ešte Petra. Aj všetky dvojice boli vždy mužskou a ženskou variantou rôznych profesií, napríklad “klaun a klaunka”. Tak ich hodil rovno do koša.
To je len jeho “vtipný príklad toho, čo tu máme teraz a snaží sa ukázať, ako silno už nás nezmyselná genderová korektnosť pohltila”.
Dokonca teraz, keď sa britskej kráľovskej rodine, princovi Williamovi a Kate, narodil “chlapec”. V niektorých západných krajinách boli ohlasy, že “to predsa nie je dôležité a dieťa má mať podľa niektorých aktivistov právo na určenie si vlastného genderu”.
A to je pre Zdechovského ďalší dôvod odmietnutia Istanbulského dohovoru: “Chcem tu mať radosť z normálnych bežných vecí, ako je narodenie chlapca či dievčatka. Nechcem vydávať obrovské množstvo energie a peňazí na absurdné hľadanie nezmyslov namiesto dávania peňazí na podporu flexibilných úväzkov, budovania miest v škôlkach, platy učiteľov a pod. To nie je populizmus, to je snaha o zachovanie prirodzených konzervatívnych hraníc a tradičnej rodiny. A odmietnutie sociálnych experimentov, ktoré sú tým pomyselným dobrým úmyslom vedúcim do pekla.”
.JPG)
.jpg)
.jpg)
