Závan poriadne tuhej demokracie z centrály Mosta-Híd. S Európskou úniou na večné časy a nikdy inak?

Bratislava 10. novembra 2018 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa včera rozhodol pozvať k rokovaciemu stolu všetky demokratické strany z koalície a opozície, aby sa podpisom zaviazali, že o našom členstve v EÚ sa nediskutuje. Tento charakterný „demokrat“ tak chce oklieštiť verejnú diskusiu o ďalšiu zakázanú tému

„Zvolal som, okrem vyslovene reakčných síl, všetky demokratické politické sily – Komunistickú stranu aj ďalšie strany združené v Národnom fronte, aby sme sa dohodli v súvislosti s blížiacim sa zasadnutím Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) na tom, čo nás spája, a na tom, že nebudeme nijakým spôsobom spochybňovať členstvo ČSSR v tábore bratských socialistických krajín.“

Čo poviete na takéto vyjadrenie? Človek by povedal, že to smrdí totalitou, však? Ako keby to povedal Klement Gottwald pre agentúru ČSTK v päťdesiatych rokoch… Lenže omyl. Nepovedal to Klement Gottwald, ale Béla Bugár. A nebolo to v 50. rokoch, ale včera. Len sme v texte zmenili osoby a obsadenie. Bugárov výrok v origináli znel takto:

„Zvolal som, okrem vyslovene fašistickej strany, všetky demokratické politické strany – opozičné aj koaličné, aby sme sa dohodli v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu na tom, čo nás spája, a na tom, že nebudeme nijakým spôsobom spochybňovať členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii,“ povedal Bugár pre agentúru SITA.

Strany by sa teda, podľa Bugára, mali zaviazať k tomu, že naše členstvo v EÚ je niečo, o čom sa nediskutuje. Zdá sa, že v budovaní našej skvelej demokracie sme už došli tak ďaleko, že pochybnosti o EÚ možno budú čochvíľa rovno zakázané…

Povedzme si to otvorene: Európska únia je nevyhnutnosť. Európa zložená z množstva menších a väčších štátov a štátikov potrebuje mať z mnohých dôvodov akúsi strešnú organizáciu, o tom ťažko pochybovať. Avšak treba zdôrazniť: jedine taká únia môže byť pre slobodné a zvrchované štáty prijateľná, ktorá v zmysle princípu subsidiarity bude rešpektovať ich záujmy, ich suverenitu a ich slobodné rozhodnutie o členstve.

Či únia je alebo nie je takýmto slobodným zväzkom, či spĺňa predstavy občanov o efektívnom, spravodlivom a demokratickom subjekte, ktorý má slúžiť iba im a nie nejakým vzdialeným centrám moci, o tom môžu rozhodnúť jedine občania, a jedine v slobodnej diskusii. A samozrejme tiež o tom, či v takej únii chcú byť alebo nie.

Ak tu taká diskusia nie je, a dokonca ak je potláčaná, tak čosi nie je v poriadku. Krajina, v ktorej vládnu takéto pomery, v ktorej nie je prípustné hovoriť otvorene o jej smerovaní, nie je slobodnou a demokratickou krajinou. A nie je preto ani plnohodnotným členom únie, ktorá o sebe tvrdí, že je združením slobodných a demokratických krajín. A preto by z únie mala vystúpiť/byť vylúčená – prinajmenšom dovtedy, kým sa slobodnou a demokratickou nestane.

A únia, v ktorej vládnu takéto pomery, potom už nie je slobodným združením slobodných krajín, ale začína sa podobať skôr na žalár národov. A takú úniu je načase buď urýchlene od podlahy zreformovať alebo ihneď opustiť.

Ivan Lehotský