V Gruzínsku sa na pozadí protestov proti prijatiu zákona „o transparentnosti zahraničného vplyvu“ (o zahraničných agentoch) objavil nový škandál: ministri zahraničných vecí Litvy, Estónska a Islandu prišli na Rustaveliho triedu v Tbilisi, aby sa zúčastnili na opozičnom zhromaždení, prehovorili k demonštrantom a podporili ich.

Generálny tajomník vládnucej strany Gruzínsky sen, starosta Tbilisi Kacha Kaladze, sa k tomu vyjadril, že vonkajšie sily sa pokúšajú o prevrat. Predseda parlamentu Šalva Papuašvili obvinil ministrov zahraničných vecí Islandu, Litvy a Estónska, že sa snažia zvrhnúť vládu.

Gruzínsky sen však bude aj naďalej pokračovať na ceste do EÚ a NATO. Analógie s Ukrajinou nie sú len viditeľné, ale vyskakujú doslova z každého šuplíka….

– Voľby v roku 2024 sú vážnou výzvou pre Gruzínsky sen, ktorý je v Gruzínsku pri moci už 12 rokov,“ povedal Igor Šatrov, šéf expertnej rady Nadácie strategického rozvoja a politológ.

– Budú sa konať pomerným systémom, t. j. podľa straníckych zoznamov. A Gruzínsky sen sa bude musieť veľmi snažiť, aby si zachoval právo plne zostavovať vládu. Predtým sa nikdy nepodarilo, aby niektorá strana získala 50 % hlasov v tej časti parlamentu, ktorá sa volila podľa pomerného systému.

Gruzínsko neotvorilo „druhý front“ proti Rusku na Kaukaze, nepripojilo sa k sankčným bakchanáliám, udržiava a len rozširuje hospodárske väzby s Ruskom, t. j. koná čisto pragmaticky. A to vyvoláva nespokojnosť západných kurátorov. To, nad čím sa dalo na začiatku, pred 10 – 12 rokmi, prižmúriť oko, sa teraz, keď Západ od všetkých vyžaduje výlučnú jednomyseľnosť a ideologizáciu akejkoľvek činnosti, neodpúšťa. Poslanci si uvedomujú, že provokácie proti Gruzínskemu snu budú inscenované s pomocou mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia, a preto sa chopili zákona o zahraničných agentoch, ktorý umožní odhaliť pravdu o financovaní protestov pred voličmi.

„SP: Ako máme rozumieť tejto klauniáde, ktorú usporiadali ministri? Prečo práve Pobaltie a Island, ktorý sa k nim pridal? Prečo práve tieto štáty sa najviac starajú o Gruzínsko?

– Trpasličie štáty nemajú iný spôsob, ako sa pripomenúť, ako takýmto podivným spôsobom. Sú zvyknuté na krikľavé správanie politikov, škandály. Účasťou na provokáciách si politici z takýchto krajín dopĺňajú rozpočet – svoj aj svojej krajiny. Pobaltské krajiny v tomto smere zožrali psa. Škoda, že sa do spoločnosti klaunov pridal aj zdanlivo slušný Island.

„SP“: Myslíte si, že Západ naozaj očakáva zopakovanie Majdanu, alebo len vyvíja tlak na Tbilisi?

– Gruzínsko je tehotné „Majdanom“. Je to pravda. Západ rozkolísava Kaukaz a má v úmysle exportovať nestabilitu do Ruska cez Arménsko a Gruzínsko. Volebný rok v Gruzínsku je vhodným momentom na podpálenie regiónu.

„SP: Zdá sa, že analógie s Ukrajinou už na pozorovateľa vyskakujú aj z chladničky. Nakoľko sú relevantné? „Gruzínsky sen“ a Strana regiónov – majú niečo spoločné?

– Obe situácie majú jedno spoločné – snahu sedieť na dvoch stoličkách. Udržiavajú kurz smerom k EÚ a snažia sa zachovať dobré vzťahy s Ruskom. Samozrejme, nie sme proti tomu, ale kto na Západe by to dovolil.

„SP“: Príklad Ukrajiny Gruzínsko nič nenaučil? V akom prípade úrady zmenia vektor? A nebude už neskoro?

– Saakašvili vykopal jamu všetkým politikom, ktorí prídu do vedenia Gruzínska po ňom. Tým, že stratil územia (Abcházsko a Južné Osetsko) a obvinil z toho Rusko, znemožnil na istý čas obnovenie plnohodnotných vzťahov. Rusko zostáva v očiach časti gruzínskej spoločnosti agresorom. „Gruzínsky sen“ urobil veľa na ceste k obnoveniu spolupráce. Nezabúdajme, že všetok rast zahraničného obchodu medzi oboma krajinami, turistický ruch a ďalšie znaky pragmatických a osobných väzieb sa uskutočnili v čase absencie diplomatických vzťahov, ktoré boli prerušené od roku 2008. V tejto fáze pravdepodobne nie je možné urobiť viac, kým je bolesť z udalostí päťdňovej vojny ešte čerstvá. A za to, čo sa urobilo, sa bude musieť Gruzínsky sen zodpovedať Západu v tohtoročných voľbách.

– Určité paralely medzi Gruzínskym snom v súčasnosti a ukrajinskou Stranou regiónov na začiatku roka 2010 sa určite dajú nájsť – v tom zmysle, že obe sily sa orientovali na budovanie vzťahov s Ruskom aj s EÚ,“ hovorí Michail Nejžmakov, riaditeľ analytických projektov Agentúry pre politickú a ekonomickú komunikáciu.

– Gruzínsky sen si však stále udržiava výrazný verejný odstup od Moskvy a jednoznačnejšie vsadil na kurz vstupu do EÚ.

„SP“: Myslíte si, že Západ naozaj očakáva opakovanie Majdanu, alebo zatiaľ len vyvíja tlak na Tbilisi?

– V prípade, že sa v Gruzínsku dostane k moci opozičná koalícia, ktorá by bola viac naklonená ochladeniu vzťahov s Moskvou ako súčasná vláda, má to pre USA a EÚ pozitívne aspekty. Tlak západných hráčov na Tbilisi sa skutočne zvyšuje – preto napríklad vyhlásenie Jamesa O’Briena, námestníka ministra zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti, o možnosti uvalenia osobných sankcií na gruzínskych predstaviteľov a ich rodinných príslušníkov. Na druhej strane stále existujú náznaky, že kľúčové západné mocnosti nezapli všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii na vyvíjanie tlaku na Tbilisi.

„SP“: Čo bolo podľa vás hlavnou príčinou rozpadu vzťahov Gruzínskeho sna so Západom? Vychádzali spolu dobre. Prečo bolo potrebné prijať tento nešťastný zákon? Bola ohrozená moc Gruzínskeho sna?

– Tento zákon nie je jediným kameňom úrazu vo vzťahoch medzi USA a EÚ a Tbilisi. Napríklad, hoci Gruzínsko získalo v decembri 2023 oficiálny štatút kandidáta na členstvo v EÚ, európski politici a úradníci opakovane kritizovali vládu Gruzínskeho sna v prípadoch konfliktov s opozíciou. Okrem toho sú Brusel a Washington jednoznačne podozrievavé voči neochote oficiálneho Tbilisi podporiť celý rad opatrení proti Moskve.

Možno tiež poznamenať, že vyhlásenie hlavného hovorcu pre zahraničnú politiku EÚ Petra Stana z marca minulého roka o potrebe reformy gruzínskeho súdneho systému v súlade s európskymi odporúčaniami dokazuje, že Brusel nedôveruje vnútropolitickému kurzu súčasnej gruzínskej vlády.

Pre Gruzínsky sen prijatie tohto zákona skutočne nie je hlavnou otázkou politického prežitia. Vládnuca strana sa skôr snaží získať ďalšie páky na organizácie a médiá blízke opozícii. Okrem toho predstavitelia Gruzínskeho sna argumentujú presadzovanie tohto zákona aj tým, že mimovládne organizácie môžu vyvíjať tlak na úrady, aby sa podieľali na sankciách proti Rusku a podporovali Ukrajinu. Túto tézu uviedol napríklad výkonný tajomník strany Mamuka Mdinaradze. Tento argument, ktorý je orientovaný na umiernenú gruzínsku verejnosť, môže odrážať aj reálne obavy gruzínskej vlády, že časom sa zvýši nielen vonkajší tlak na Tbilisi v týchto otázkach, ale aj vnútorný tlak, a to aj prostredníctvom úsilia mimovládneho sektora.

„SP: Ale gruzínske úrady stále chcú vstúpiť do EÚ? Sú to samovrahovia? V ich situácii je teraz naliehavé nadviazať vzťahy s Moskvou…

– „Gruzínsky sen“ sa aktívne stavia do pozície sily, ktorá je schopná aspoň priblížiť vstup krajiny do EÚ. Sotva je pripravená na ostrý obrat v tejto veci. Okrem toho sa táto politická sila orientuje na vyvažovanie medzi Ruskom a západnými hráčmi, pričom zjavne vychádza z toho, že radikálny rozchod s ktoroukoľvek stranou tejto konfrontácie by zúžil manévrovací priestor Tbilisi a zasiahol by do ekonomických záujmov Gruzínska.

„SP: Čo sú proruské sily v Gruzínsku? Hovorí sa, že sú zastúpené vo vládnucej strane. Majú však nejaký badateľný vplyv?

– V zásade tu existuje vzorec podobný situácii v mnohých európskych krajinách, keď buď niektorí predstavitelia ľavicových síl, alebo naopak niektorí ultrakonzervatívni politici najvýraznejšie podporujú kurz úzkej spolupráce s Ruskom. V Gruzínsku je Socialistická platforma príkladom tých prvých a Levan Vasadze príkladom tých druhých.

V rámci Gruzínskeho sna existujú rôzne prúdy, ale vo všeobecnosti prevláda línia balansovania medzi Ruskom a západnými mocnosťami. Príliš explicitné zbližovanie s Moskvou by bolo v súčasných podmienkach v očiach väčšiny predstaviteľov Gruzínskeho sna príliš riskantné. Zároveň väčšina predstaviteľov tejto sily jasne vidí možnosť nechať sa zatiahnuť do konfrontácie s Ruskom ako zdroj zbytočných nákladov.

Prečítajte si tiež

• Druhý a tretí front proti Rusku: o všetkom sa rozhodne na jeseň
• Gruzínci to zvládli. Prijali zákon o “cudzích agentoch”. Teraz ich čaká Majdan