Za štandardy pravdy boli vtedy považované „hlasy nepriateľa“. Boli nimi anglo-americké rozhlasové stanice, ktoré do Sovietskeho zväzu vysielali zo zahraničia. Veď hovorili o tom, o čom denník Pravda mlčal. O zabití robotníkov v Novočerkasku v roku 1962. Alebo o vstupe sovietskych vojsk do Československa o šesť rokov neskôr.

„Ríšu zla“ porazili západné „médiá dobra“

A nakoniec tie západné sily „dobra a svetla“ porazili komunistickú sovietsku „ríšu zla“. Pretože, keď hovorili o nedostatku potravín v Sovietskom zväze alebo o prenasledovaní disidentov, bola to stopercentná pravda. A tú obyvatelia „ríše zla“ vtedy počúvali so zatajeným dychom. Koniec koncov, veď sila je v tých, ktorí „konajú v pravde“.

Keď porazíte draka, sami sa ním stanete

Potom sa ale Západu stalo to, čo pekne opisuje jedna rozprávka. Premenil sa na jeden kolektívny denník Pravda. A v ňom sú pogromy a podpaľačstvo hnutia BLM len „väčšinou pokojné protesty“. Súčasná inflácia v USA, ktorá sa blíži k dvojciferným číslam, je pre Američanov prínosom. Áno, doslova takto to nedávno prezentovala „dôveryhodná“ americká CNN.

Veď od víťazstva Západu v studenej vojne ubehlo len 15 rokov a už ústami amerického ministra zahraničia Colina Powella hovoril o „chemických zbraniach Saddáma Husajna“. Ktoré samozrejme nikdy neexistovali. Čo na tom ale záleží, ak potrebujete „vyrobiť“ dôvod na útok.

Politická technológia klamstva funguje ako droga

Vlastne vytvárajú svet, ktorý nie je skutočný. Takto vyrobili i „ruskú hrozbu proti Ukrajine“. Rovnako i „mierový protest BLM“. A k tomu ešte aj „napadnutie volieb v USA ruskými hackermi“. Jednoducho prinútili celý svet veriť nimi vyrobenej lži. A pod jej zámienkou tak môžu ospravedlniť páchanie akéhokoľvek zla.

Od začiatku roku 2022 ale táto zámorská túžba po vytvorení umelej politickej skutočnosti dosiahla klinické šialenstvo.

Kedysi veľmi uznávaná agentúra Bloomberg v noci 5. februára dáva na webovú stránku materiál „Online vysielanie – Rusko napadlo Ukrajinu“. Materiál je zverejnený pol hodiny. Potom zmizne. Lenže Rusko neútočí.

Podobá sa to stredovekému očakávaniu konca sveta

Ten mal svojho času prísť v roku „7000 od stvorenia sveta“. Teda v roku 1492. Keďže nenastal, fanatici oznámia ďalší dátum. Napríklad rok 1500. A tak ďalej. Cieľom sú zas a znova „len“ peniaze. V našom súčasnom prípade do pokladne amerického vojenského priemyslu. Na nákup zbraní na ochranu pred bájnou „ruskou hrozbou“.

Druhý „dátum útoku“ Bloomberg určuje na 15. február. Lenže Rusko stále neútočí.

Následne publikácie Politico, The Sun, The Mirror a Der Spiegel, citujúce „údaje špeciálnych služieb“, oznamujú nový „čas útoku“. Tentoraz 16. februára o tretej hodine ráno moskovského času. A Rusko stále nič.

Potom noviny The Sun jednoducho zmenia na stránke titulok. „Vpád 16. februára” len tak šmahom klávesnice zmenia na „pripravuje vpád“. Sú toto štandardy novinárskej práce slobodných médií? Tie, ktoré nás chceli povýšenecky naučiť v deväťdesiatych rokoch? Ukazuje sa, že áno.

Potom však príde 17. február. A nový dátum invázie.

„Možno sa to stane o pár dní,“ pripúšťa americký prezident Joe Biden.

Jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan je rovnakého názoru. Podľa jeho verzie sa „ruská invázia“ tentoraz uskutoční 20. februára. Na konci olympijských hier v Pekingu.

Prečo? Čo s tým má spoločné olympiáda? Nepýtajte sa. A hlavne v tom nehľadajte žiadnu logiku.

„Vážené západné médiá, zverejnite, prosím, vopred časový rozpis ruských invázií, chceme si totiž naplánovať dovolenku,“ žartuje v reakcii hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.

Po takýchto „prešľapoch“ predvedených západnými médiami už začínajú byť nervózni i niektorí „Západu oddaní“ ruskí liberálni opozičníci.

Oči sa pomaly otvárajú i bežným Američanom. Podľa prieskumov verejnej mienky iba 46 % obyvateľov USA dôveruje hlavným médiám. Ešte v roku 2019 ich bolo takmer 60 %. Medzi republikánskymi voličmi „dôveruje novinám“ len 18 %. Republikánsky poslanci pritom ovládajú takmer polovicu kresiel v Kongrese.

A tu sa ponúka nejaký záver. Nejaké morálne ponaučenie. Západ a jeho „dôveryhodné“ médiá sa zahrávajú s hrozbou vytvorenia „opačného efektu“. Teda, keď je niekto démonizovaný do takej miery, že sa naopak stáva príťažlivým. Ako zakázané ovocie.

Pravdou je, že atlantickí vodcovia ako povedzme Biden nie sú schopní poraziť infláciu a ani pandémiu. A dokonca ani úspešne zorganizovať stiahnutie svojich vlastných jednotiek z Afganistanu.

A Rusko, ako zdôrazňujú západné médiá, môže jedným ťahom ovládnuť celého svojho suseda. Veď sám Západ tvrdí, že „Kyjev padne do 36 hodín“. USA a NATO údajne nemôžu robiť nič. Okrem toho, že opustili svoje veľvyslanectvá.

Radosť žiť v Rusku

A v takej krajine s takou mocou, ako tvrdí Západ, chce človek naozaj žiť. A tešiť sa, že je tak silná a jednotná. Na rozdiel od Západu rozorvaného problémami.

Eduard Česnokov

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.