Zalužnyj pre The Economist: Zhodnotil Surovikina a vysvetlil, kedy zaútočí na Krym

Hlavný veliteľ AFU dal rozhovor pre britský The Economist. V ňom veľmi nelichotivo zhodnotil svoj náprotivok – Sergeja Surovikina – veliteľa ruskej skupiny vojsk operujúcej na Ukrajine, vysvetlil podmienky útoku ukrajinskej armády na Krym

16. 12. 2022 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj

Kyjev 15. decembra 2022 ( HSP/Foto:Facebook)

▶ ❚❚ ↻

Valerij Zalužnyj, vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny, v rozhovore pre časopis The Economist označil veliteľa ruských vojsk na Ukrajine Sergeja Surovikina za “typického veliteľa z čias Petra Veľkého”.

“Pri všetkej úcte k pánovi Surovikinovi, keď sa naňho pozriete, je to typický veliteľ z čias Petra Veľkého, povedzme to tak, dezolát. Pozriete sa naňho a uvedomíte si, že buď ste na misii, alebo ste skončili. Už dávno sme pochopili, že tento prístup nefunguje,” povedal.

Podľa hlavného veliteľa je to v ukrajinskej armáde iné: niekedy 21-roční poručíci velia mužom, ktorí majú 50-60 rokov. A “udržiavanie poriadku päsťami a bicepsami” v ukrajinských ozbrojených silách nie je podľa Zalužného zvykom.

“Vždy je možné byť normálny. Byť normálny znamená zostať človekom v akejkoľvek situácii – to je najdôležitejšie. Zostať človekom, stať sa vodcom. Byť múdrejší, silnejší, talentovanejší a potom sa snažiť riadiť ľudí. To je náboženstvo, ktoré praktizujem,” povedal.

Zalužnyj povedal, že dôveruje svojim generálom a počúva aj tých, ktorí sú na mieste. “Pretože je tam iniciatíva.”

Ďalej odpovedal na otázku, či sa jeho spojenci zdržiavajú od útoku na Krym.

“Neviem odpovedať na otázku, či sa držia späť alebo nie. Len konštatujem fakty. Na dosiahnutie hraníc Krymu musíme od dnešného dňa prekonať vzdialenosť 84 km do Melitopolu,” povedal.

Melitopol by podľa neho poskytol AFU plnú palebnú kontrolu nad pozemným koridorom na Krym.

“Pretože z Melitopolu už môžeme strieľať na Krymský priesmyk, tými istými Himarsmi a tak ďalej,” povedal.

Na takúto ofenzívu však Ukrajina potrebuje zdroje. A je ich nedostatok.

“S takýmito zdrojmi nemôžem uskutočniť nové veľké operácie, hoci teraz na jednej pracujeme. Je na ceste, ale ešte ju nevidíte. Používame oveľa menej nábojov. Viem, že tohto nepriateľa môžem poraziť. Potrebujem však zdroje. Potrebujem 300 tankov, 600-700 BMP, 500 húfnic. Potom si myslím, že je reálne, aby sme dosiahli hranice 23. februára. Ale nemôžem to urobiť s dvoma brigádami. Dostávam to, čo dostávam, ale menej, ako potrebujem,” povedal Zalužnyj.

Zalužnyj sa tiež domnieva, že ruská mobilizácia zabrala.

“Ruská mobilizácia zabrala. Nie je pravda, že ich problémy sú také strašné, že títo ľudia nebudú bojovať. Budú bojovať. Cár im povie, aby išli do vojny, a oni idú do vojny. Možno nie sú tak dobre vybavení, ale stále sú pre nás problémom. Odhadujeme, že majú rezervu 1,2-1,5 milióna mužov,” povedal.

Zalužnyj povedal, že nepochybuje o tom, že Ruská federácia sa opäť pokúsi zaútočiť na Kyjev.

“Rusi cvičia 200 000 nových vojakov. Nepochybujem o tom, že do Kyjeva pôjdu znova,” povedal Zalužnyj.

Nová ruská ofenzíva sa môže začať vo februári alebo marci. “Môže sa to začať nie z Donbasu, ale smerom na Kyjev, zo smeru Bieloruska, nevylučujem, že aj z južného smeru,” povedal Zalužnyj.

Podľa neho je teraz prvoradou úlohou armády “predovšetkým udržať líniu a nestratiť pozície”.

“Našou úlohou je teraz vydržať. Našou úlohou je s pomocou našich partnerov veľmi jasne sledovať, čo sa tam deje, kde sa pripravujú. To je náš strategický cieľ,” povedal.

“Naši vojaci sú teraz všetci zapojení do bojov, krvácajú. Krvácajú a drží ich pohromade len odvaha, hrdinstvo a schopnosť ich veliteľov udržať situáciu pod kontrolou,” povedal Zalužný.

“Druhou, veľmi dôležitou strategickou úlohou pre nás je vytvoriť rezervy a pripraviť sa na vojnu, ktorá môže nastať vo februári, v lepšom prípade v marci, v horšom koncom januára. Môže sa začať nie z Donbasu, ale smerom na Kyjev, na Bielorusko, nevylučujem južný smer,” povedal Zalužnyj.

Zalužnyj dal tiež jasne najavo, že ukrajinská armáda zatiaľ nemusí zvyšovať svoje početné stavy mobilizáciou.

“Mobilizácia prebieha tak, ako prebieha. Máme dosť ľudí a ja jasne vidím, čo mám. Mám dosť ľudí. Nepotrebujem ďalšie státisíce. Potrebujeme tanky, potrebujeme obrnené transportéry, potrebujeme BMP. A my potrebujeme muníciu,” povedal Zalužný.

Námestníčka ministra obrany Anna Maliarová predtým uviedla, že otázka mobilizácie “závisí od priebehu vojny”, takže Zalužného “prognózy tu nie sú mieste”.

Zalužnyj tiež v rozhovore tvrdí, že od začiatku vojny bolo z AFU prepustených 10 generálov “pre nedostatočnosť”, niekoľko ďalších sa zastrelilo.

Zalužnyj sa tiež sťažoval, že Kyjev teraz nie je schopný dosiahnuť ruské sily HIMARSmi. “Oni (ruské sily) sa stiahli do vzdialenosti, do ktorej HIMARS nedosiahne. A my nemáme nič s väčším doletom,” povedal Zalužný.

Zalužnyj pre The Economist tiež povedal: “Ešte nenastal čas oslovovať ukrajinských vojakov tak, ako Mannerheim (hlavný veliteľ fínskej armády počas vojny so ZSSR v rokoch 1939-1940 – pozn. red.) oslovoval fínskych vojakov. Môžeme a musíme vrátiť oveľa viac území,” povedal Zalužný.

Na aké Mannerheimove slová sa odvoláva, šéf AFU neuviedol.

Je známe, že pod Mannerheimovým velením sa fínska armáda úspešne bránila proti postupujúcim sovietskym vojskám. Nakoniec sa však armáde ZSSR podarilo preraziť líniu fínskych obranných opevnení. V marci 1940 Mannerheim odporučil fínskej vláde, aby sa snažila o akýkoľvek mier, pretože rezervy boli vyčerpané a vyčerpaná fínska armáda nebola schopná dlho udržať front proti sovietskym silám.

Nakoniec bola podpísaná mierová dohoda, na základe ktorej sa Fínsko vzdalo 12 % svojho územia v prospech ZSSR.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Vodička, ktorá narazila do budovy školskej družiny YNOT After School Camp v mestečku Chatham v americkom štáte Illinois, nebola pod vplyvom alkoholu ani iných drog. Informovala miestna polícia.