Výsledky volieb neslúžia geopolitickým záujmom USA a ich európskych spojencov. Je zrejmé, že prosby a mediálne riadenie v predvolebnom období padli na úrodnú pôdu.

Západné mocnosti dúfali v slabú nestabilnú vládu a namiesto toho sa obávajú, že turkotatársky Erdogan s drvivou väčšinou v parlamente bude predsedať silnej vláde a nebude sa tlačiť na pílu.

Začalo sa teda pichanie špendlíkov. Nad legitimitou Erdoganovho víťazstva nad jeho opozičným rivalom Kemalom Kiličdarogluom, ktorého podporuje Západ, sa vznáša otáznik. V reálnom čase prišla vhod predbežná správa volebnej pozorovateľskej misie OBSE, ktorá tvrdila, že došlo k pokusom o zmanipulovanie výsledkov volieb.

Správa obviňuje Erdogana, že požíva “neoprávnenú výhodu” a uchyľuje sa k “zneužívaniu administratívnych zdrojov”; a volebnú komisiu z “nedostatočnej transparentnosti a komunikácie” a nezávislosti.

V správe misie OBSE sa v priamom útoku na Erdogana uvádza: “Prezident v období kampane výslovne nepodlieha rovnakým obmedzeniam” a neoprávnene využil výhodu úradujúceho prezidenta… (a) rozmazal hranicu medzi stranou a štátom, čo je v rozpore s Kodanským dokumentom z roku 1990″ (ktorý obsahuje konkrétne záväzky týkajúce sa volieb).

V správe sa uvádza, že volebná správa, orgány činné v trestnom konaní a súdy nemali dôveru opozície pri riešení volebných sťažností “nestranne a účinne”. Tajnosť hlasovania nebola vždy zaručená, často sa hlasovalo v rodinách a skupinách a na sčítavaní hlasov sa zúčastňovali neoprávnené osoby, čo “vyvoláva obavy o jeho integritu”. Počas sčítavania hlasov “bolo zaznamenaných niekoľko závažných procedurálnych chýb”.                     

Ministerstvo zahraničných vecí USA okamžite vyzvalo turecké orgány, aby uskutočnili “ďalšiu fázu prezidentských volieb v súlade so zákonmi krajiny a spôsobom, ktorý je v súlade s jej záväzkami voči OBSE, ako aj so záväzkami spojenca v NATO”.

Hlavný zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel v pondelok uviedol, že Bidenova administratíva “naďalej pozorne sleduje prebiehajúci volebný proces v krajine”. Poznamenal, že “vo všeobecnosti blahoželáme obyvateľom Turecka k pokojnému vyjadreniu svojej vôle pri volebných urnách a blahoželáme aj novozvolenému parlamentu”.

Patel zopakoval stanovisko USA, že “budeme naďalej spolupracovať s akoukoľvek vládou, ktorú si turecký ľud zvolí, aby sme prehĺbili našu spoluprácu a naše spoločné priority”.

Zároveň však parafrázoval, že “volebný proces sa stále vyvíja, rovnako ako práca volebnej pozorovateľskej misie OBSE, ktorá, ako viete, zverejnila niektoré predbežné zistenia… Ale nebudem odtiaľ predvídať nič ďalšie”. Patel potvrdil, že v tíme OBSE sú zastúpení aj pozorovatelia z USA.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, ktorý si zrejme vzal príklad z Patela, bol v utorok vo vyhlásení vydanom v Bruseli otvorený. Uviedol: “Berieme na vedomie predbežné zistenia a závery medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie OBSE a Rady Európy a vyzývame turecké orgány, aby odstránili zistené nedostatky.”

Borrell dodal: “EÚ prikladá mimoriadny význam potrebe transparentných, inkluzívnych a dôveryhodných volieb za rovnakých podmienok.” Aj Borrell privítal voľby ako také a vzal na vedomie vysokú volebnú účasť ako jasný znak odhodlania tureckého ľudu uplatniť svoje demokratické právo voliť.

Význam týchto poznámok spočíva v tom, že Patel aj Borrell jemne naznačili, že ešte nie je všetko stratené a že Erdoganovo víťazstvo ešte nie je isté. (Zaujímavé je, že turecké ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že voľby v Turecku 14. mája sledovalo celkovo 489 medzinárodných volebných pozorovateľov a v správach týchto delegácií sa tiež “odráža, že voľby sa konali v súlade so štandardmi slobodných demokratických volieb a za príkladnej účasti v geografii OBSE a RE”).

Ako už bolo povedané, teraz už musí západným kalkulátorom určite dochádzať, že Erdogan si udržal svoje voličské jadro, ktoré neutrpelo eróziu, a jeho charizme sa Kiličdaroglu nemôže rovnať. Zo “systémového” hľadiska sa globalisti nemôžu rovnať ani Erdoganovmu nacionalistickému plánu.

Erdogan má takmer istotu, že vyhrá druhé kolo volieb. Veľkou otázkou je tretí kandidát Sinan Ogan, ktorý si v nedeľňajšom prvom kole zabezpečil 5,2 % hlasov a teraz sa z boja odhlásil. Kam pôjdu jeho priaznivci v druhom kole? Nepochybne to ovplyvní “rozloženie síl” v druhom kole a rozhodujúcim spôsobom nakloní misky váh.

Šance sú v prospech Kiličdaroglua, ktorý získa väčšinu “protierdoganovských” hlasov Ogan, ale bude to stačiť na víťazstvo v druhom kole? Možno nie. Inak povedané, Ogan nebude schopný dodať Kilicdarogluovi celý svoj elektorát.

Je jasné, že ak si Erdogan udrží svoju voličskú základňu presahujúcu 49,5 % a získa aspoň štvrtinu hlasov, ktoré získal Ogan, stane sa víťazom druhého kola volieb. Je veľmi pravdepodobné, že Erdogan zvíťazí.

Nový impulz vytvára aj skutočnosť, že AKP si v parlamentných voľbách – napriek všetkým prognózam – zabezpečila pohodlnú väčšinu. Úspech AKP svedčí o tom, že turecký volič hľadá v Ankare stabilnú vládu v čase, keď sa vonkajšie prostredie stáva pre krajinu mimoriadne nebezpečným a hospodárska kríza si vyžaduje pozornosť. Zatiaľ čo takýto druh dúhovej koalície, na čele ktorej stojí Kiličdaroglu, býval v pred-Erdoganovej ére dlhé desaťročia postrachom tureckej politiky a receptom na nestabilitu. Rovnako je potrebné vziať do úvahy, že základná turecká verejná mienka je naďalej výrazne protizápadná.

Ak vyhrá, bude to Erdoganovo posledné funkčné obdobie. A bude to “funkčné obdobie dedičstva”. Erdogan sa nepochybne bude usilovať o transformáciu Turecka ako regionálneho centra v oblasti energetiky, potravín, spojenia a tranzitu. Chystá sa prelom v jadrovom priemysle, obrannom priemysle, infraštruktúrnych projektoch atď. s ruskou účasťou.

Je celkom možné, že vo vysoko polarizovanej politickej atmosfére v krajine by v prípade Erdoganovho víťazstva v druhom kole volieb 28. mája mohlo dôjsť k protestom organizovaným opozíciou. To však nebude pre Erdogana predstavovať vážnu výzvu.

Turecko nie je zrelé na farebnú revolúciu. Ide o to, že na rozdiel od gruzínskeho Eduarda Ševardnadzeho alebo ukrajinského Viktora Janukovyča je Erdogan politikom zdola, ktorý má pevnú masovú základňu a jeho politika je v súlade s duchom doby v regióne.