Na 59. zasadnutí MSC, ktoré sa koná od piatka do nedele, sa má zúčastniť čínsky najvyšší diplomat Wang Yi, ktorý by mal na zasadnutí v Číne predniesť prejav, v ktorom by jasne vyjadril trvalý záväzok Číny k mierovému rozvoju a tlmočil jej víziu v oblasti bezpečnosti.

Na MSC sa zúčastňuje približne 40 hláv štátov a vlád, ako aj stovky tvorcov politík a bezpečnostných expertov z približne 100 krajín. Organizátori podľa mediálnych správ nepozvali Irán a Rusko.

Na trojdňovej konferencii sa majú zúčastniť aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová a minister zahraničných vecí Antony Blinken, pričom medzi druhým menovaným a Wang Iom by mohlo dôjsť k stretnutiu v rámci prebiehajúcej roztržky v súvislosti s “balónovým incidentom”.

Na MSC sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, od ktorého sa očakáva účasť na bilaterálnych rokovaniach.

Analytici uviedli, že hoci Európa je najväčšou obeťou rusko-ukrajinského konfliktu, vzhľadom na dominantnú úlohu USA v transatlantických vzťahoch nie sú optimistickí, že MSC môže priniesť konštruktívne riešenie. Na druhej strane Čína sa vždy držala svojej úlohy pri podpore mierových rokovaní a využije multilaterálnu scénu na vysvetlenie svojej koncepcie bezpečnosti a vyriešenie nedorozumení.

Účasť Wang Yiho môže tiež pomôcť Európe lepšie pochopiť postoj Číny ku globálnej bezpečnosti, vojenskému vývoju a ukrajinskej kríze a vybudovať väčšiu vzájomnú dôveru, aby sa lepšie realizovali čínske bezpečnostné návrhy, uviedli.

Nevýslovná trápnosť

Na piatkovom otváracom ceremoniáli nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadrili “trvalú podporu” Ukrajine po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na ďalšie dodávky zbraní. Analytici sa však domnievali, že zhoršujúca sa situácia spôsobená vojenským konfliktom dala Európe pocit naliehavosti riešenia krízy, keďže Macron sa tiež vyjadril, že je absolútne nevyhnutné už začať pripravovať mierové podmienky pre Ukrajinu.

Pokiaľ ide o rusko-ukrajinský konflikt, na ktorý sa zamerala MSC, Wang Yi počas stredajšieho stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom uviedol, že Čína zaujala objektívny a nestranný postoj a vždy bola odhodlaná podporovať mierové rokovania.

Čína je pripravená spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na podpore cesty k politickému riešeniu a skorému dosiahnutiu prímeria, povedal Wang Yi.

Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií uviedol, že Čína sa domnieva, že konflikty sa nedajú zásadne vyriešiť vojenskými prostriedkami a prímerie je nevyhnutné.

Rusko a Ukrajina by mali viesť priamy dialóg a komunikovať bez zasahovania vonkajších faktorov. Okrem toho, vzhľadom na zložité príčiny ukrajinskej krízy sa musia uskutočniť aj rozhovory medzi Ruskom a USA a Ruskom a NATO, povedal Cui.

“Riešenie len konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou nie je zásadným riešením… Aj keď sa obom stranám podarí dosiahnuť prímerie, napätie sa môže v budúcnosti opäť vystupňovať,” povedal Cui a ako príklad uviedol dohody z Minska z roku 2014.

Po vypuknutí rusko-ukrajinského vojenského konfliktu Európa nasledovala USA a zaviedla sankcie voči Rusku, ktoré postihli štrajky, protesty a odliv priemyslu a kapitálu. Zhoršujúca sa situácia spôsobila, že Európa pociťuje naliehavosť riešenia krízy, ale zatiaľ bude podľa odborníkov pre Európu ťažké prísť s jednotným plánom.

Li Haidong, profesor z Inštitútu medzinárodných vzťahov na Čínskej univerzite zahraničných vecí povedal, že prosperita Európy je založená na mieri, ale Európa trpí “nevýslovnou ťažkopádnosťou” pri riešení krízy.

Európa, ktorá je najväčšou obeťou ukrajinsko-ruského konfliktu, je čoraz viac sklamaná z toho, že ju USA zatiahli do stavu konfliktu vo vlastný prospech Washingtonu, ale nedokáže otvorene vyjadriť nesúhlas, povedal Li: “Ako zabrániť tomu, aby sa Európa stala rukojemníkom USA, je vlastne skutočnou výzvou pre európsku bezpečnosť.”

Vzhľadom na čoraz komplikovanejšiu medzinárodnú situáciu Macron v stredu Wang Yiovi povedal, že Francúzsko a Čína by mali spolupracovať na udržaní stability a rovnováhy, podporovať multilateralizmus, vystupovať proti blokovým konfrontáciám a zabrániť rozpadu sveta.

“Zmysel Európy pre strategickú autonómiu sa postupne znovu prebúdza v súvislosti so škodami spôsobenými rusko-ukrajinským konfliktom,” povedal Li, “v Európe nechýbajú politici, ktorí by chceli vidieť viac multipolárny svet, a takýto plán by vlastne chcela vidieť väčšina krajín, takže dialóg medzi Čínou a Európou je potrebný.”

Transatlantický sabotér

So zameraním na transatlantické partnerstvo vznikla MSC v roku 1963 počas studenej vojny ako jednotný front proti Sovietskemu zväzu. Po skončení studenej vojny rozšírila svoj záber tým, že pozvala bývalých nepriateľov a diskutovala o agendách presahujúcich vojenskú oblasť.

Denník Financial Times však uviedol, že “MSC sa vracia k svojim koreňom”, pričom zdôraznil, že väčšina účastníkov je zo Západu a je na ňom najväčšia delegácia Kongresu USA v histórii MSC. Niektorí sa obávajú, že sa stane “ozvenou” USA a ich spojencov.

Ambícia USA dominovať v Európe je silná, keďže nie sú ochotné robiť žiadne kompromisy v otázkach európskej bezpečnosti, čo znamená, že pre MSC bude ťažké dosiahnuť ideálny výsledok, a to konštruktívne riešenie rusko-ukrajinského konfliktu a racionálny pohľad na súčasnú medzinárodnú bezpečnostnú situáciu, povedal Li.

“Washington chce využiť Kyjev na porážku Moskvy. Porážka jadrovej mocnosti však vystavuje svet obrovskému riziku. USA sa dopúšťajú avanturizmu, ale Európa na to doplatí,” poznamenal.

Hoci vyhliadky MSC sú kvôli jej transatlantickému sabotérovi trochu pochmúrne, bez rozhovorov by boli ešte katastrofálnejšie… Preto sú Čína a ďalšie mierumilovné krajiny ochotné podieľať sa na úsilí o konštruktívne riešenie krízy, dodal Li.

MSC poskytuje krajinám priestor na komunikáciu o otázkach a na dosiahnutie určitého konsenzu, dodal Li.

Analytici zároveň nevylučujú možnosť, že USA počas konferencie spoja Čínu a Rusko a spoja ukrajinskú krízu so situáciou za Taiwanským prielivom a vyvinú tlak na Čínu.

MSC je v skutočnosti pre Čínu príležitosťou vyvrátiť a korigovať naratív USA, povedal Cui Hongjian.

Čína a Rusko majú odlišnú diplomatickú kultúru a politické zásady pri pohľade na zmeny v medzinárodnom prostredí a regionálne horúce otázky a pri ich riešení. Okrem toho otázka Taiwanu je vnútornou záležitosťou Číny, ktorá sa týka jej zvrchovanosti a územnej celistvosti. Jej povaha je úplne odlišná od ukrajinskej krízy a nemožno ju porovnávať, uviedol Cui.

Účasť Číny v MSC pomôže Európe zamyslieť sa nad komplexnosťou geopolitiky namiesto jednoduchého delenia krajín na čierne a biele a na priateľov a nepriateľov, povedal Cui.