Čo sa týka dohôd zo Soči, Rusi a Turci svojím riešením znemožnili plán amerických jastrabov, ktorí pripravili provokáciu s chemickými útokmi voči civilistom. Operáciu pripravovali odborníci západných tajných služieb, spoločne s Bielymi prilbami a zvyškami sýrskej protiasadovskej opozície. Západný mainstream už bol pripravený chrliť tony lží o chemickom útoku a americkí jastrabi boli pripravení okamžite začať s vojenskými útokmi voči Damasku. Dohoda medzi Rusmi a Turkami o Idlibe však tento zákerný  plán amerických jastrabov znemožnila.

Na základe dohody v Soči sa začala vytvárať demilitarizovaná zóna v Idlibe. Táto zóna široká 15 – 20 kilometrov závisí od reliéfu územia. Šírka zóny sa upravuje v neprospech protiasadovských teroristických bánd. Sýrski vojaci ostávajú na svojich miestach a nemusia žiadne ťažké zbrane z frontovej línie sťahovať.

Podľa plánu do 10. októbra 2018 mali teroristi stiahnuť z línie svoje tanky, delostrelecké a mínometné systémy, protitankové zbrane a ťažké guľomety. Turci uviedli, že sa akcia splnila úspešne, aj keď v určitom momente museli Turci odstreliť zopár poľných veliteľov, ktorým sa uvedený odsun nepáčil. Likvidácia týchto teroristov proces stiahnutia ťažkých zbraní z demilitarizovanej zóny opätovne zrýchlila. Dnes v demilitarizovanej zóne existujú miesta, na ktorých sa nachádzajú ťažké guľomety a protitankové systémy, tieto ťažké zbrane však majú pod kontrolou proturecké skupiny.

Teroristi z Hayiat Tahrir as Sham, Islamskej strany Turkestanu a Huras al Din, ktoré v minulosti financovali Američania, však odmietajú opustiť bojovú líniu a pripravujú sa na boje, aj bez ťažkých zbraní. Rusko a Turecko už informovali o vývoji situácie aj OSN a pre riešenie situácie sú možné dve varianty. Podľa prvej sa do útoku pustia sýrske vládne sily za pomoci ruského letectva a iránskych dobrovoľníkov, ktoré zmetú teroristické bandy zo zemského povrchu, podľa druhého variantu sa do útoku pustia sami Turci. Tí majú k dispozícii letectvo, delostrelectvo i tanky a podľa informácií z posledných dvoch týždňov v Idlibe už operuje zostava tureckých commandos v plnej zostave. Pravdepodobne na jej účet treba pripísať všetkých zlikvidovaných poľných veliteľov jednotlivých bánd. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že Turci už cez proturecké skupiny ovládajú takmer 80% celého stavu ozbrojencov v Idlibe. Mnohí členovia protiasadovských skupín totiž už preventívne súhlasili s tým, že v stúpia do protureckých skupín, čo Turkom vyhovuje, pretože si vytvorili dostatočne silnú a skúsenú zástupnú armádu, ktorú neskôr použijú v boji proti Kurdom.

Americkým jastrabom, ktorí nesúhlasia s politikou Trumpa, tak ostáva už len jedna karta a tou sú Kurdi. Sergej Lavrov dňa 12.10.2018 odmietol predstavu vytvorenia Veľkého Kurdistanu, ktorý chcú vytvoriť Američania, americkí vazali v EÚ a Izrael. Veľký Kurdistan by mal vzniknúť na úkor Sýrie, Iraku a Turecka. Turecko však vníma veľmi vážne otázku svojej terirorálnej celistvosti a väčšinu kurdských organizácii (proamerické YPG,  neomarxistická Kurdská strana pracujúcich…) považuje za teroristické organizácie a nemieni s týmito organizáciami diskutovať.

Takže vidíme, že v Sýrii ostávajú dva problémy. Idlib, ten sa už rieši “pokojnejšou cestou” a druhým problémom sú územia východne od Eufratu, kde trčia Kurdi a  Američania. Američanov bude potrebné prinútiť toto územie opustiť, bez americkej podpory sa Kurdi pomerne rýchlo rozsypú. Možnosti, ako požiadať  Američanov, aby opustili Sýriu sú dve: dobrým slovom (nefunguje, Američania považujú slušné slovo za prejav slabosti) alebo dobrým slovom a Kalašnikovom (funguje, Američania veľmi pohotovo a rozumne reagujú).

K tomu, aby však Američania reagovali na “dobré slovo a Kalašnikov”, je potrebné získať kontrolu nad sýrskym vzdušným priestorom. Tragédia ruského Il-20 sa stala dôvodom vytvárania novej koncepcie sýrskej modernej protivzdušnej obrany. Rusko už dodalo do Sýrie nové systémy S-300, ktoré sú schopné zostreľovať letiace ciele vo vzdialenosti 250 km, vrátane balistických rakiet. Okrem toho do Sýrie začínajú vo väčšom množstve prúdiť ruské systémy komplexy rádioelektronického boja, ktoré dokážu rušiť americké zbraňové systémy zamerané na boj proti PVO a takisto dokážu dostať pod kontrolu americké balistické rakety (najmä staré Tomahawky). K dodávaným ruským systémom PVO patria aj automatizované systémy riadenia paľby, ktoré sa už nachádzajú v blízkosti novobudovaných veliteľských bodov PVO.

Moderne vybudovaná sýrska PVO bude schopná reagovať nielen na prípadné izraelské letecké útoky, ale Sýrčania budú môcť likvidovať aj lietadlá americkej koalície, ktoré budú narušovať sýrsky vzdušný priestor. Podľa medzinárodného práva Američania nemajú čo v Sýrii hľadať, v Sýrii pôsobia protiprávne. Američania si však zvykli porušovať medzinárodné právo a ich agresia sa vždy niesla v prvom rade v znamení získania vzdušnej nadvlády. Ak Sýrčania dostanú svoj vzdušný priestor pod kontrolu, nebudú môcť Američania beztrestne narúšať sýrsku suverenitu.

Pre protivníkov Asada je obnovenie sýrskej kontroly nad svojím vzdušným priestorom tragickou udalosťou. Americká stratégia a taktika od 40 rokov 20. storočia považuje získanie vzdušnej nadvlády za najdôležitejší prvok nátlakovej vojenskej politiky. Bez vzdušnej nadvlády sú Američania doslovne ničím. Americké a francúzske základne, rovnako ako základne teroristov ISIS, ktoré sa nachádzajú v amerických zónach a základne proamerických teroristov sú  bez americkej leteckej podpory určené na lik vidáciu. Efektivita Američanov, Francúzov, Kurdov ISIS či proamerických bánd bez podpory amerického letectva bude veľmi nízka. Netreba ani zabúdať na skutočnosť, že americké a francúzske sily v Sýrii sú minimálne a ak nebudú mať vzdušnú podporu, sýrske delostrelectvo a mínomety ich vymažú z povrchu zemského. Jediné, čo sýrski delostrelci potrebujú, je bezpečné nebo, ktoré im zabezpečí sýrska PVO.

Podľa niektorých ruských vojenských odborníkov dokonca ani nebude potrebné voči týmto americkým a francúzskym opevneným bodom ani potrebné vojensky útočiť. Ak na letiská pri americkej a francúzskej základni nebudú môcť prilietať nákladné a transportné lietadlá, budú musieť Američania svoje pevnosti zabezpečovať pozemnými konvojmi. A tu sa budú môcť v útokoch na americké konvoje s chuťou vyžiť “neznámi partizáni”. Američania nevydržia vysoké straty, utiekli zo Somálska, kde im zostrelili “Čierneho jastraba” a zlikvidovali 30 výsadkárov, takže utečú aj zo Sýrie, kde ich prípadné straty môžu byť podstatne vyššie ako v Somálsku. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že je rozdiel medzi USA vo Vietname a USA dnes. Dnes Američania už nedosahujú takú úroveň ako v čase Vietnamskej vojny a ich ekonomické a vojenské možnosti sú podstatne obmedzenejšie.

Obnovenie sýrskej kontroly nad svojím vzdušným priestorom a vytvorenie bezleteckej zóny je jedným z kľúčových momentov v riešení kurdskej otázky. Napriek všetkej americkej podpore nie sú Kurdi schopní riešiť vojenské úlohy a ich bojová úroveň je veľmi nízka a ani americkí inštruktori ju nedokázali zvýšiť. Po niekoľkých porážkach budú kurdskí lídri ochotní začať s rozhovormi, musia sa však presvedčiť, že ich Američania nedokážu ochrániť. Prvý krok umravňovania Kurdov sa už uskutočnil – proamerickí Kurdi utrpeli katastrofálnu porážku v severnom Iraku, kde sa ambície a možnosti proamerických kurdských lídrov výrazne zmenšili.

Z pohľadu medzinárodného práva je suverénnym právom Sýrie kontrolovať vlastný letecký priestor, ktorý nemajú narušovať sýrski susedia, Američania a ich spojenci. Samozrejme tvrdý a rozhodný postoj Damasku v tejto oblasti by nebol možný bez diplomatickej a vojenskej podpory Moskvy a Teheránu. V otázke Kurdov podobný postoj ako Damask zastáva aj Ankara.

Takže vidíme, že v Sýrii pokračuje proces formovania novej strategickej reality a navyšuje sa silový potenciál Damasku. Definitívne riešenie sýrskeho problému môže byť realizované už na jar 2019.

Držíme Sýrii palce.