Odborníci uviedli, že zvolanie “prelomového” samitu, prvého svojho druhu, poukazuje na rastúci význam Strednej Ázie v čínskej diplomatickej agende a na rastúci význam pre energetickú a strategickú bezpečnosť Číny v zložitých medzinárodných a regionálnych podmienkach.

Približne v rovnakom čase sa majú v Japonsku stretnúť vedúci predstavitelia krajín G7, aby sa zamerali na Čínu a Rusko. Pozorovatelia uviedli, že samit Čína – Stredná Ázia, hoci nie je zámerne usporiadaný v blízkom čase s G7, vysiela svetu kontrastné signály, keďže G7 hovorí jazykom zastaranej mentality studenej vojny, zatiaľ čo samit Čína – Stredná Ázia podporuje spoluprácu a inkluzívnosť, čo predstavuje trend svetového rozvoja.

V uvítacom prejave Xi povedal, že bez ohľadu na to, ako sa mení medzinárodná situácia, Čína a krajiny Strednej Ázie sa vždy budú navzájom rešpektovať, udržiavať susedské priateľstvo a držať sa obojstranne výhodnej spolupráce. Vzťahy našich národov urobili historický krok od dobrých susedov k strategickým partnerom a k spoločenstvu so spoločnou budúcnosťou, povedal Xi. Uviedol, že tieto vzťahy vniesli pozitívnu energiu do regionálneho mieru a rozvoja a prispeli k budovaniu spoločenstva so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo.

Úprimne vítame krajiny Strednej Ázie, aby sa pripojili k čínskemu expresu rýchleho rozvoja a spoločne vytvorili lepšiu budúcnosť pre spoluprácu Číny a Strednej Ázie, povedal Si.

Kazašský prezident Kassym-Jomart Tokajev, tadžický prezident Emomali Rahmon a kirgizský prezident Sadyr Japarov pricestovali v stredu do mesta Si-an v severozápadnej čínskej provincii Šen-si, aby sa zúčastnili na samite Čína – Stredná Ázia. Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev a turkménsky prezident Serdar Berdimuhamedov pricestovali vo štvrtok.

Na medzinárodnom letisku v Si-an-ťiangu, kde pristáli lety týchto lídrov, vystúpil 190-členný tanečný tím, ktorý predviedol bubnovanie na pás, jangko (populárny vidiecky ľudový tanec) a iné ľudové umenie.

Si vo štvrtok rokoval s Džaparovom, Rahmonom, Berdimuhamedovom a Mirzijojevom v uvedenom poradí. V stredu čínsky prezident rokoval s kazašským prezidentom Kassym-Jomartom Tokajevom.

Po stretnutí vedúci predstavitelia Číny a Kirgizska podpísali spoločné vyhlásenie o pozdvihnutí bilaterálnych vzťahov a boli svedkami podpísania viacerých dokumentov o bilaterálnej spolupráci v oblastiach, ako sú hospodárstvo, obchod, priemyselný rozvoj a investície, colníctvo, poľnohospodárstvo a kultúra.

Prezidenti Číny tiež podpísali spoločné vyhlásenia s vedúcimi predstaviteľmi Tadžikistanu a Uzbekistanu.

V týchto spoločných dokumentoch sa zdôraznila podpora suverenity, bezpečnosti a územnej celistvosti každej krajiny, ako aj ochota spolupracovať v oblasti obchodu, energetiky a presadzovať budovanie vysokokvalitného rozvoja iniciatívy Pásmo a cesta (BRI).

Vo vyhláseniach sa tiež spomínalo potláčanie troch síl, terorizmu v tomto regióne. Tieto stredoázijské krajiny vyhlásili, že sa budú držať zásady jednej Číny a budú proti nezávislosti Taiwanu. Zhu Yongbiao, výkonný riaditeľ Výskumného centra pre pásmo a cestu na univerzite v Lanzhou, povedal pre Global Times, že spoločné vyhlásenie ukazuje, že politická vzájomná dôvera medzi Čínou a Strednou Áziou sa ešte zvýšila. “Čína a Kazachstan už vytvorili jedinečné trvalé komplexné strategické partnerstvo, teraz sa na novú úroveň pozdvihli aj väzby medzi Čínou a Kirgizskom,” povedal Ču.

Tieto vyhlásenia ukázali, že stredoázijské krajiny uznávajú BRI a sú ochotné ďalej prehlbovať spoluprácu s Čínou v rámci BRI, uviedol Ču.

Podpora týchto krajín v súvislosti s návrhmi Číny týkajúcimi sa otázky Taiwanu a regiónu Sin-ťiang dokazuje vzájomnú podporu rozvojových ciest a to, že máme rovnakú predstavu o suverenite, ako aj o bezpečnosti, uviedol pre Global Times Jang Ťin, spolupracovník Ústavu ruských, východoeurópskych a stredoázijských štúdií Čínskej akadémie sociálnych vied.

Ďalší dôležití partneri

Odborníci pre Global Times uviedli, že veľkolepá ceremónia pri príležitosti privítania lídrov stredoázijských krajín a zameranie “prvého významného diplomatického podujatia, ktoré Čína tento rok organizuje”, na stredoázijské krajiny poukazuje na rastúci význam stredoázijských krajín v čínskej diplomatickej agende.

Wang Xiaoquan, expert z Inštitútu ruských, východoeurópskych a stredoázijských štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied, pre Global Times uviedol, že jedinečný strategický význam stredoázijských krajín pre Čínu zvýraznili súčasné medzinárodné a regionálne okolnosti. “Stredná Ázia je strategickým tylom Číny pri zvládaní rizík z východnej strany,” vysvetlil.

Keď USA mobilizujú svojich spojencov proti Číne, Čína potrebuje stabilnú Strednú Áziu, vysvetlil Wang a poznamenal, že bezpečnosť tohto regiónu má ďalekosiahly vplyv aj na severozápadnú oblasť Číny.

Význam regiónu pre Čínu stelesňuje aj spolupráca oboch strán v oblasti energetiky. Napríklad Čína kedysi dostávala 30 % svojho dovozu zemného plynu prostredníctvom plynovodu Čína – Stredná Ázia. Obyvatelia Pekingu, Šanghaja a niektorých ďalších miest už využívajú zemný plyn z Turkménska.

Z celkového pohľadu sa od rusko-ukrajinskej krízy v medzinárodnej spoločnosti presadila konfrontačná mentalita táborov. Pre Čínu a stredoázijské krajiny môže spolupráca podporiť regionálny mier a stabilitu, vyslať signál odlišný od táborovej konfrontácie a zabrániť tomu, aby svet skĺzol do väčšej konfrontácie, povedal pre Global Times Čao Chu-jong, odborník na východoeurópske štúdie z Čínskej akadémie sociálnych vied.

Protichodné signály

Na ďalšom samite, ktorý sa bude konať v Japonsku od 19. do 21. mája, sa lídri G7 snažia vypracovať jednotnú odpoveď na čínsky “hospodársky nátlak”. Denník Wall Street Journal citoval zdroje, podľa ktorých sú USA a ich spojenci “pripravení zvýšiť tlak na Čínu na tohtotýždňovom samite skupiny siedmich krajín v Japonsku, pričom sa očakáva spoločné vyhlásenie, v ktorom sa odmietne používanie hospodárskych odvetných opatrení voči štátom v súvislosti s politickými spormi a inými nezhodami”.

Západné médiá začali viesť paralelu týchto dvoch samitov, pričom samit Čína – Stredná Ázia vykreslili ako snahu Číny čeliť samitu G7. “Tieto dve stretnutia symbolizujú kalcifikáciu multipolárneho sveta, v ktorom sa krajiny globálneho Juhu dvoria ako dôležití strategickí partneri,” uviedla vo štvrtok agentúra Bloomberg.

“Nemyslím si, že by sa samit Číny a Strednej Ázie zámerne konal v čase, keď sa prekrýva so samitom G7, pretože samit lídrov na vysokej úrovni si vyžaduje dlhý čas na prípravu,” povedal Wang Xiaoquan. Napriek tomu Wang vyjadril názor, že tieto dva samity, ktoré sa konajú približne v rovnakom čase a v tesnom susedstve, vysielajú svetu “významné signály”.

G7 sa zameriava na diskusiu o dominancii svetového poriadku a monopole medzinárodného hospodárstva, zatiaľ čo Čína a krajiny strednej Ázie, všetky rozvojové krajiny, sa snažia vybudovať spravodlivejší a racionálnejší svetový poriadok, povedal Wang. Odborník predpovedal, že šiesti lídri na samite Číny a Strednej Ázie budú diskutovať o Čínou navrhovanej Globálnej bezpečnostnej iniciatíve a Globálnej rozvojovej iniciatíve, okrem toho o iniciatíve Pásmo a cesta a ďalších témach, ktoré predstavujú trend svetového vývoja.

Qian Feng, riaditeľ výskumného oddelenia Národného strategického inštitútu na univerzite Tsinghua, povedal pre Global Times, že samit Čína – Stredná Ázia hovorí jazykom otvorenosti, inkluzívnosti a obojstranne výhodnej spolupráce a nie je zameraný na žiadnu tretiu stranu, zatiaľ čo G7 používa zastaranú mentalitu studenej vojny na potláčanie a ohraničovanie určitých krajín.