Peking 6. septembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Ng Han Guan)
Čína žalovala USA na WTO. V Pekingu tvrdia, že nové clá Trumpovej administratívy porušujú pravidlá tejto organizácie. Vo vyhlásení čínskeho ministerstva obchodu sa uvádza, že Čína chce pokračovať v otvorenej politike a obhajovať svoje záujmy v dôležitých multilaterálnych medzinárodných sférach
Je to už tretia žaloba, ohľadom ciel, ktorú Čína proti USA podala. Postoj Pekingu je v tejto otázke jednoznačný. Členské štáty WTO majú riešiť vznikajúce obchodné spory podľa príslušných procedúr, stanovených touto organizáciou. Každá krajina má teda v prípade poškodenia jej záujmov iným štátom, obchodným partnerom, právo podať na neho žalobu na WTO. Jednostranné zavedenie ciel a ďalších obmedzení je priamym porušením základných noriem a pravidiel WTO.
USA, ale trvajú na tom, že žiadne pravidlá WTO neporušujú. Vo Washingtone tvrdia, že sa zavedenie ciel na čínsky tovar konalo v rámci opatrení na ochranu spoločenskej morálky. Pravidlá WTO skutočne povoľujú zavedenie jednostranných prekážok vo výnimočných prípadoch: proti hernému biznisu, televíznemu vysielaniu, a pod. Neexistuje však precedens, aby clá kvôli ochrane spoločenskej morálky platili pre celý obrat tovaru medzi dvoma štátmi.
USA odôvodnili svoj postoj nasledovne: Peking si vraj dlhé roky nelegálne prisvojuje americké technológie. Štát pritom aktívne financuje biznis, aby vychoval “národných šampiónov“. V dôsledku tejto politiky, tvrdí Washington, že si Peking umelo zabezpečuje konkurenčné výhody pre čínsku produkciu. Viac ako to, použitie amerických technológií dáva USA do vopred nevýhodného postavenia a ohrozuje národnú bezpečnosť.
Zavedenie ciel sa preto odôvodňuje a dá sa považovať za “opatrenie na ochranu spoločenskej morálky“. USA vyhlasujú, že obchodný spor vypukol po vyšetrovaní americkej strany v rámci článku č. 301 Obchodného zákonníka USA. Problémy ekonomických vzťahov medzi Čínou a USA preto presahujú rámec kompetencie WTO, čo znamená, že akcie USA neporušujú žiadne pravidlá tejto organizácie.
Agentúra Nová Čína píše, že Čína podala žalobu na WTO, aby čelila obchodnému protekcionizmu a jednostranným aktivitám USA. V tejto situácii má Čína veľké šance na výhru. Pretože, ak obsadí WTO proamerický postoj, vytvorí to precedens schválenia organizácií obchodného protekcionizmu ako spôsobu ochrany spoločenskej morálky. A tak prestane WTO plniť svoju pôvodnú funkciu liberalizácie svetového obchodu a ochrany pred obchodnými prekážkami. Ale aj keď Čína spor vyhrá, môžu USA jednoducho ignorovať rozhodnutie WTO. Táto organizácia nemá totiž žiadne legitímne nástroje na prinútenie, povedal Sputniku profesor čínskeho výskumného centra WTO na Univerzite medzinárodnej ekonomiky a obchodu Li Siji.
“Pokiaľ ide o americký unilaterizmus, má Čína z právneho hľadiska dosť závažné dôvody. A celkom dobré šance na víťazstvo. Ale hlavný problém spočíva v inom. Dokonca, keď Čína vyhrá spor, budú to USA plniť? Mechanizmus urovnania sporov v rámci WTO neobsahuje donucovacie opatrenia. Takže USA to môžu jednoducho ignorovať. Myslím, že to či budú USA plniť rozhodnutia WTO alebo nie, závisí, zrejme od výsledku bilaterálnych rokovaní medzi ČĽR a USA. Aj napriek tomu, že pravidlá WTO sú do istej miery povinné, postoj USA však v tejto otázke závisí od výsledku obchodných rokovaní a na pomere vlastných výhod a strát. Ak dokáže Čína presvedčiť USA a bude to pre nich výhodné, rovnako tieto tarify zruší. Toto je kľúčová otázka,” poznamenal expert.
CGTN píše, že Čína nemá veľké nádeje na to, že žaloba na WTO, dokonca v prípade vyhovenia, pomôže uhasiť obchodnú vojnu medzi dvoma štátmi. Z procesného hľadiska môžu USA ľahko sabotovať rozhodnutie WTO. Napríklad, jednoducho podať odvolanie. V odvolacom orgáne WTO, ale dnes majú iba troch sudcov zo siedmich.
Nových arbitrov sa nedá zvoliť, pretože USA zavrhujú kandidatúry, navrhnuté inými stranami. Traja sudcovia je minimálny počet expertov, potrebný na prerokovanie apelácií. V prípade odchodu jedného z nich bude činnosť odvolacieho orgánu ochromená. Pritom jednému sudcovi vypršia v decembri právomoci. Takže USA môžu pretiahnuť posúdenie čínskej žaloby na neurčitú dobu.
Proces prejednania čínskej žaloby proti USA výrazne ilustruje dnešnú neschopnosť WTO prekonať obchodné problémy medzi štátmi. Lídri G20 už hovorili na samite v Osake o nutnosti reformovania organizácie. V záverečnej deklarácii samitu sa hovorí, že krajiny potvrdzujú podporu reforiem WTO na zlepšenie jej funkcií. Pritom Čína už v máji podala svoje návrhy na reformovanie organizácie, povedal Li Siji.
“Myslím, že otázka spočíva v tom, ak budú urobené isté zmeny v normách WTO, ak budú mať povinnú povahu, aby USA museli zmeniť svoje správanie. Keď sa to nestane a pravidlá WTO nebudú povinné, USA budú môcť konať podľa vlastného uváženia. A dokonca, bez ohľadu na zákonodarný aspekt, jednoducho na základe politiky a ekonomiky môžu ich príklad nasledovať aj iné štáty.
Pretože bez zákonodarných obmedzení nie je uplatnenie spôsobov, ku ktorým sa uchyľujú USA, veľmi stratové. Takže sa nevylučuje, že v dnešnej situácii všeobecného protekcionizmu a populizmu sa táto prax rozširuje všade.
Nehľadiac na dnešné konzultácie Číny a EÚ a na to, že v EÚ nie sú takí zarytí adepti protekcionizmu ako v USA, existuje možnosť podobných rozhodnutí zo strany EÚ v niektorých priemyselných odvetviach. Takže otázka reformovania WTO je veľmi aktuálna. Čína predložila už v máji svoje návrhy v oblasti reforiem WTO. Hovorí sa v nich najmä, že máme čeliť unilaterizmu a protekcionizmu, vypracovať nové pravidlá a príslušné nástroje, ktoré by umožnili zabrániť niektorým krajinám v politike protekcionizmu a v použití jednostranných opatrení,” zdôraznil expert.
Terajšia čínska žaloba na WTO je vlastne ešte jeden spôsob urobiť na svetovej aréne vyhlásenie o svojom nesúhlase s americkou obchodnou politikou. USA majú podľa pravidiel WTO 60 dní na urovnanie sporu. Ak sa nepodarí rýchlo prekonať problém, potom, ako svedčí skúsenosť, môže tento proces trvať niekoľko rokov. Čína, napríklad podala žalobu na WTO v roku 2012, keď USA zaviedli kompenzačné clá na rad druhov čínskeho tovaru. Definitívne rozhodnutie prijal apelačný orgán až o sedem rokov: priznal, že Čína má právo na zavedenie odvetných ciel.