Willy Wimmer: USA vedú NATO iba pomocou nátlaku a vydierania

Berlín 20. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vitaliy Belousov)

V Mníchove prebehla 55. medzinárodná bezpečnostná konferencia. Bývalý štátny tajomník nemeckého ministerstva obrany Willy Wimmer, ktorý sa jej sám mnoho rokov zúčastnil, poskytol Sputniku exkluzívny komentár. Podľa jeho názoru bola konferencia v Mníchove stretnutím koalície odporcov Trumpa

Pán Wimmer, aké sú vaše dojmy zo súčasnej konferencie o bezpečnosti? Aké otázky zostávajú nevyriešené?

Myslím, že nemeckí výrobcovia automobilov okamžite pocítia následky “Mníchova“. Veď spolková kancelárka sa práve vyjadrila proti americkému prezidentovi takým spôsobom, že to nezostane bez následkov. Počas takých vystúpení nemožno niekoho “nakopať“ a pritom očakávať, že druhá strana bude brať do úvahy nejaké vaše záujmy.

Ja osobne na základe výsledkov konferencie o bezpečnosti môžem konštatovať trhlinu v transatlantických vzťahoch. Jeden kolega ma opravil, že nejde o nesúlad s USA, ale s Trumpom. Čo si o tom myslíte?

Áno, v Mníchove to bolo očividné. Bolo to v určitom zmysle stretnutie akejsi “antitrumpovskej koalície“. Príhovor Merkelovej s nadšením privítali aj tí, ktorí boli vždy priaznivci tejto vojenskej koalície pod vedením USA. Bolo to zrejmé aj z prejavu viceprezidenta USA Pencea, ktorý tiež patrí do tejto vojenskej koalície a ktorého vystúpenie bolo absolútne nepresvedčivé, hoci sa stále klaňal Trumpovi ohľadom Atlantiku. Po vypočutí jeho prejavu bolo možné konštatovať, že USA hrajú poprednú úlohu v NATO nie vďaka zhode záujmov všetkých jeho členov, ale pretože donekonečna nútia a vydierajú ostatných členov aliancie.

Bolo to veľmi dobre vidieť aj pred niekoľkými týždňami v Moskve, keď Rusko pozvalo západných vojenských atašé, aby im predviedlo raketu, ktorá sa stala pre USA zámienkou k zrušeniu zmluvy o zákaze rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Pokiaľ viem, Spojené štáty vyvinuli na západnych vojenských atašé nátlak, a preto sa nikto z nich, okrem zástupcov Cypru a Grécka, neodvážil prísť a pozrieť sa na túto raketu na vlastné oči.

Rovnaké vyhrážky sme počuli v podaní viceprezidenta Pencea ohľadom plynovodu Severný prúd 2 v Mníchove a deň predtým vo Varšave. Ale ak niekto zaujíma vedúce postavenie v nejakom združení iba vďaka donucovaniu a nátlaku, to sa skôr alebo neskôr rozpadne.

Nie je tajomstvom, že Američania dorazili do Európy, aby presadili minimálne dva body: Severný prúd 2 a dohodu s Iránom. Ani v jednom bode neuspeli. O čom to svedčí v prípade superveľmoci USA a tiež ohľadom vzťahov medzi Nemeckom a USA?

Celkom vzaté horšie to už byť nemôže. To ukázala ako samotná Mníchovská konferencia, tak i demonštrácia pred hotelom Bayerischer Hof, ktorú videli všetci. Ak v kontexte veľmi zložitej situácie na Blízkom a Strednom východe je potrebné pripomínať Osvienčim a holokaust (ako to mimochodom vo svojej dobe robil Joschka Fischer v súvislosti s nezákonným vpádom do Juhoslávie), je to tak odporné, že by bolo potrebné sa od toho okamžite odvrátiť . Či pre nich naozaj nie je nič sväté? Ak je potrebné tieto témy pripomínať, aby boli podnecované súčasné konflikty, vyzerá to, že združenie, ktoré to potrebuje, už naozaj kleslo na samé dno.

Rusko bolo v Mníchove samozrejme prezentované viac menej opäť ako hlavný nepriateľ. Ale minimálne pre USA už nie je Rusko, ako sa zdá, nepriateľom číslo jeden. V tomto rebríčku sa dostali na popredné miesta také krajiny ako Irán, Venezuela a Čína.

To sa zajtra zase môže zmeniť. Na príklade udalosti s ukrajinskými loďami v Čiernom mori sme videli, ako tvrdo sa správajú k Rusku. Ak budeme veriť správam, tak sa tejto operácie zúčastnili stroje AWACS, ktoré sa nachádzali neďaleko môjho domu v Nemecku, ktorých úlohou bolo zistiť umiestnenie ruských radarov v tomto regióne. Mne to veľmi pripomína dobu studenej vojny. Takže ak vo Washingtone pár dní menej často hovoria o Rusku, ešte to nič neznamená.

Je preto nevyhnutné, aby prezident USA Donald Trump konečne dostal priestor pre manévrovanie, aby mohol vykonávať vlastnú politiku. A kým to nie je možné, vychádzam z toho, že transatlantická vojenská koalícia vo Washingtone, v Berlíne, v Paríži, v Bruseli aj v Londýne urobí všetko pre to, aby svet nebol bezpečnejší.