V najnovšej epizóde série „Face to Face“ portálu Live Action sa stretávajú deti, ktoré boli počaté prostredníctvom in vitro fertilizácie (IVF), a matky, ktoré využili túto reprodukčnú technológiu  v rámci liečby svojej neplodnosti. Diskusiu moderovala zakladateľka a prezidentka Live Action Lila Roseová.

Obe strany vyjadrili bolesť, ktorú IVF prinieslo do ich životov.

„Trpeli sme v izolácii“

Katie McMahonová bojovala s neplodnosťou a najstaršiu dcéru si adoptovala. Lekári jej však odporučili IVF a narodili sa jej dve deti. Spočiatku mala k tomuto postupu isté výhrady, ale po tak dlhom boji s neplodnosťou bola zúfalá. „Proste sme trpeli v izolácii,“ povedala.

S odstupom času rozhodnutie podstúpiť IVF spochybňuje.

„Dobrovoľne som sa rozhodla, že mojim deťom ublížim,“ priznala. „Zvolila som si túto cestu. A kto to urobí? Neexistuje žiadne ospravedlnenie, ale bolí ma to, že som sa tak rozhodla,“ uviedla.

Dnes hovorí, že smúti nielen za svoje deti, ktoré priviedla na svet takouto metódou, ale aj za tie, ktoré zomreli počas procesu.

„Bála som sa“

Ericka Andersonová tiež podstúpila IVF z dôvodu neplodnosti, a prostredníctvom tejto metódy sa jej narodili dve deti.

Nepoznala nikoho, kto by mal podobné problémy s neplodnosťou, a preto o tomto procese nemala žiadne informácie.

„Každú nedeľu som chodila do kostola, všade, kam som išla, v obchodoch (spomína obchod Target)…. Zdalo sa mi, že všade, kam sa pozriem,  sú tehotné ženy… A ja som plakala,“ povedala.

„Myslela som si: „Prečo nie ja? Prečo nemôžem otehotnieť?“ Od detstva som túžila byť mamou. Bála som sa, že sa mi to nikdy nesplní,“ spomína.

Hoci vedela, že prostredníctvom IVF je možné vytvoriť ďalšie embryá, neuvedomovala si, koľko ich môže by. Dodala, že nikto na reprodukčnej klinike ju neinformoval o „váhe toho, čo to bude znamenať, a o rozhodnutiach, ktoré bude musieť neskôr urobiť“.

Spomína, že sa modlila, aby vytvorili tri embryá, aby mala tri deti a aby mala celý proces za sebou.

„Ale viac ma trápilo, že chcem mať dieťa, než počúvať ten vnútorný hlas, ktorý mi hovoril, aby som si to dvakrát rozmyslela,“ priznala.

Andersenová síce povedala, že berie zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ale dodala, že tento priemysel je úplne mimo kontroly a mnohí rodičia podstupujú IVF bez toho, aby vedeli, čo sa deje za zatvorenými dverami – od toho, koľko embryí sa vytvorí, až po to, ako ich zamestnanci testujú a hodnotia.

„Vyberajú nedokonalých ľudí,“ povedala o výbere embryí a o ich triedení na „dobré a zlé“.

„Už to samo o sebe je nesprávne,“ uviedla.

Dodala, že o tom hovorí teraz, aby ostatní boli informovanejší ako ona.

„Všetky tie ostatné životy… nedostali ani šancu“

Thailer Nielsonová spomína, že jej rodičom povedali, že ich jedinou možnosťou, ako mať dieťa, je IVF. Dlho šetrili, aby si to mohli dovoliť. Proces bol pre jej matku taký ťažký, že sa rozhodli podstúpiť len jedno kolo.

Sama ako matka, ktorá rozumie tomu, čo sa deje počas jednotlivých fáz tehotenstva, povedala, že to takúto metódu nemôže podporiť.

„Aj keď  som bola počatá prostredníctvom IVF, som vďačná za svoj život,“ povedala a dodala: „Cítim sa tak požehnaná, naozaj. Ale zároveň sú tu všetky tie ostatné životy…. Nemali ani šancu zažiť lásku, život, šťastie, vlastné deti, stretnutie s niekým výnimočným, teplo matky…,“ uviedla.

„A to je ťažké, pretože bez ohľadu na to, o čom ľudia chcú diskutovať, o tom, aká fáza prenatálneho vývoja je dôležitá, boli to životy, ktoré mali plán. Plán pre nich existoval. A zaslúžili si aspoň šancu,“ dodala.

„Musím niečo povedať za tých, ktorí tu nie sú“

Chelsey Painter Davisová bola počatá prostredníctvom IVF, o čom sa dozvedela už ako dieťa. Ale jej skúsenosť ju prinútila bojovať za svojich súrodencov a ďalších, ktorí boli počatí, ale nikdy nedostali šancu narodiť sa.

„Bola som jedným zo štyroch „pokusov“ IVF mojich rodičov,“ povedala.

„Potom, pri štvrtom pokuse, klinika IVF ponúkla mojej mame možnosť rozhodnúť, čo s embryami, pretože ona to nevedela, nebola o týchto veciach informovaná. Tak sa spolu s otcom rozhodla zničiť zvyšné embryá, pričom úprimne nevedela, čo robí. Mám pocit, že musím niečo povedať za nich… Za tých, ktorí tu nie sú…,“ uviedla so slzami v očiach.

Napriek tomu cítila súcit s tým, čím prešla jej matka v súvislosti s neplodnosťou – zároveň však povedala, že to neospravedlňuje to, čo sa deje v procese IVF.

„Nemôžem predstierať, že je v poriadku, aby sa v týchto IVF klinikách naďalej diali také hrozné veci, len preto, že sa schovávajú za svoj marketing typu „My len pomáhame neplodným párom mať deti“,“ kritizovala.

„Pretože v tých klinikách sa dejú oveľa temnejšie veci,“ dodala.

Vysvetlila, že si uvedomila, že nemôže podporovať IVF, keď zistila, že embryá sú likvidované úmyselne.

„Moje telo bolo síce vytvorené v laboratóriu, ale môj život stvoril Boh,“ povedala.

„Ľudia ako ja si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s niečím viac než vedeckým experimentom,“dodala.

Prečítajte si tiež:

• Rodičov nútili vybrať si, ktorému zo synov ukončia život
• Náhradné materstvo ako forma obchodovania s ľuďmi. LGBT aktivisti nesúhlasia