Washington sa chváli, že môže vojensky pôsobiť po celom svete a že je silnejší aj ako Čína či Rusko spolu. To môže byť pravda, ale Čína a Rusko majú dostatok možností, aby brzdili americké aktivity. To ako sa správali Američania vo Vietname, Líbyi, Sýrii, Venezuele, Iraku, Juhoslávii či Afganistane si proti Rusom a Číňanom  Američania dovoliť nemôžu a z toho pramení aj určitá americká frustrácia.

Američania sú hrdí na svoje lietadlové lode. 100 tisíc tonové monštrá za miliardy USD sú vlastne ozbrojenými plávajúcimi mestami. Na palube lietadlových lodí sa nachádzajú vojaci, moderné stíhačky, riadené strely, špeciálne komandá, nebojový personál. V sprievode lietadlových lodí sa nachádza množstvo ďalších vojnových lodí a ponoriek, ktoré lietadlové lode chránia.

Žiadne hladinové loďstvo nie je tak silné, aby mohlo súperiť s americkými skupinami lietadlových lodí, aj keď v poslednej dobe Rusi a čiastočne aj Číňania vyvinuli dostatok rakiet, ktorými môžu lietadlové skupiny vážne ohroziť. No okrem Ruska a Číny nemá žiadna krajina na svete dostatok sily, aby sa dokázala postaviť obrovskej a ničivej sile, prezentovanej lietadlovými loďami a ich bojovými skupinami.

John Bolton v nedeľu vyhlásil, že USA posielajú k iránskym brehom bojovú skupinu v čele s lietadlovou loďou Abraham Lincoln a do regiónu Blízkeho východu a západnej Ázie sa presúva aj strategická bombardovacia letka. Bolton potvrdil, že cieľom Američanov je vyslať jasný signál smerom k Iránu, pretože z Iránu prichádzajú znepokojujúce podnety. Američania takisto vystríhali Irán, aby nepodnikal žiadne útoky na amerických spojencov, Bolton mal v prvom rade na mysli Izrael a Saudskú Arábiu.

Pre Američanov je takisto neprípustné, aby sa Irán pokúsil blokovať Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv s Indickým oceánom. V takom prípade by sa mohla prerušiť najdôležitejšia morská ropná tepna, čo by mohlo mať nepríjemný dôsledok pre vyspelé ekonomiky rozvinutých štátov. Väčšina analytikov však tvrdí, že Irán k blokovaniu Hormuzského prielivu siahne len v prípade otvorenej agresie a v najkrajnejšom prípade.

Irán zobral Boltonovu informáciu na vedomie a proti americkým spojencom nezasahuje. Na rozdiel od Američanov Irán dodržuje medzinárodné dohody. V Sýrii sa iránski dobrovoľníci nachádzajú v súlade s medzinárodným právom, Irán ani raz neostreľoval izraelské či americké ciele, napriek skutočnosti, že Izraelčania a Američania už viackrát bez vypovedania vojny útočia v Sýrii na iránske ciele a aj na iránskeho spojenca Hizballáh.

Podľa viacerých analytikov však má Irán značný vplyv na palestínsky Hamas, tento vplyv sa začal posilňovať počas prezidentského obdobia Mahmúda Amnadinežáda.

Ak naozaj šiítsky Irán finančne podporuje sunnitský Hamas v okupovanom pásme Gazy, tak potom posledných 48 hodín pri ktorých zasahovali rakety Hamasu ciele v Izraeli by mal vnímať Izrael veľmi pozorne. Hamas vojensky značne zaostáva svojimi možnosťami za Izraelom, Izraelčania však nedokázali ochrániť svoje územie pred primitívnymi raketami Hamasu, čo vyvoláva otázniky ohľadne izraelského systému protiraketovej obrany Iron Dome.

Izraelčania bežne uvádzajú, že Iron Dome nereaguje v prípade, ak primitívne rakety Hamasu majú dopadnúť do neobývaných oblastí, pretože je nerentabilné strieľať drahé rakety v cene niekoľkých desiatok tisíc USD na primitívne rakety v cene niekoľkých stoviek USD. Ale rakety Hamasu zasiahli izraelské civilné ciele, takže logicky Iron Dome nefunguje spoľahlivo, pretože tvrdenia, že 4 mŕtvi izraelskí civilisti a množstvo zranených,  či materiálne škody stáli za to, aby sa ušetrila izraelská raketa sú jasným nezmyslom.

Na útoky reagoval Izrael presne tak, ako Hamas predpokladal, izraelské útoky zasiahli takmer 200 cieľov na území Gazy, vrátane civilných budov. Izraelčanom sa podarilo zlikvidovať aj jedného z poľných veliteľov Hamasu, približne po 48 hodinách ostreľovanie ustalo, Izrael a Hamas sa dohodli na zastavení paľby. Túto skutočnosť vníma Hamas ako svoje politické víťazstvo a keď je Hamas pod vplyvom Iránu, tak to môže vnímať ako víťazstvo aj Irán.

Trump, Bolton či Pompeo vnímajú americké lietadlové lode ako silový argument americkej demokracie. Keď sa v roku 2017 Trump pripravoval na rokovania v Severnej Kórei, poslali Američania do Japonského mora lietadlovú loď  Carl Vinson a spolu s ňou priplávala aj americká podporná skupina. Cieľom skupiny v čele s lietadlovou loďou bolo vyslať rozhodný signál smerom k Severnej Kórei.

Rozhodný signál bol vyslaný, mainstreamové médiá písali o možnosti eskalácie konfliktu so Severnou Kóreou.  Severná Kórea následne súhlasila okrem iného aj  s tým, že obmedzí svoje skúšky balistických rakiet. Americká bojová flotila aj s lietadlovou loďou Carl Vinson Japonské more o niekoľko týždňov opustila a Severokórejci postupne obnovili svoje skúšky, samozrejme nie v takom rozsahu ako pred rokovaním s Trumpom. Všetci ostali spokojní, Trump dokázal že je silný prezident, Američania sa utvrdili v tom že sú veľmoc, Rusi a Číňania vyhodnotili celú akciu po svojom, Severná Kórea ďalej pokračuje vo svojom jadrovom programe a jadrových zbraní sa nevzdala.

Čo dodať na záver? Pred nedávnom oblasť Perzského zálivu kontrolovala lietadlová loď USS  John C. Stennis aj s podpornou skupinou. Lenže USS John C. Stennis už  preplával cez Gibraltár smerom k americkým brehom. Takže jedna americká lietadlová loď aj so svojou skupinou odplávala, druhá príplávala. Irán samozrejme americký signál chápe, rovnako ako ho chápu aj Rusi a Číňania. Klasická rotácia, nič viac.

František Olčaj