Výzvou počas pandémie je aj koordinovaná reakcia, mieni držiteľ Nobelovej ceny

Brusel 28. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Frank Augstein)

Jednou z výzev počas súčasnej pandémie nového koronavírusu je aj koordinovaná reakcia na ňu a zhromaždenie vedomostí za veľmi rýchly čas. V rozhovore pre Európsku výskumnú radu to skonštatoval držiteľ Nobelovej ceny za medicínu Peter J. Ratcliffe

Ako tiež uviedol, po pandémii bude potrebné dôsledne zvážiť pripravenosť voči ostatným infekčným hrozbám. “Vírusy sa ťažko zvládajú a sú nebezpečné, pretože združujú normálne ľudské bunkové komponenty, aby spôsobili ochorenie,” varoval britský vedec.

V súčasnosti sme však podľa vedca na tom vzhľadom na prostriedky a znalosti lepšie, ako bola spoločnosť počas pandémie španielskej chrípky pred viac ako sto rokmi, “Vieme čo je tento vírus a poznáme sekvenciu nukleových kyselín. Vieme, ako urobiť diagnózu s použitím polymerázovej reťazovej reakcie. Poznáme najrôznejšie deriváty rôznych typov polymeráz, ktoré by to mohli dokázať efektívnejšie. Vieme, ako merať protilátky,” poukázal Ratcliffe na niektoré relevantné zistenia, ku ktorým vedci dospeli za sto rokov. “Schopnosť skúmať tento vírus závisí od rozsiahlej vedomostnej infraštruktúry, ktorá sa nahromadila od katastrofálnej epidémie v roku 1918. Dúfame, že táto bude pre ľudstvo menej vážna, ale to je v túto chvíľu želanie, nie istota,” poznamenal.

Ratcliffe vlani získal Nobelovu cenu za medicínu za objavy súvisiace s tým, “ako bunky vnímajú a prispôsobujú sa dostupnosti kyslíka”. Vedec sa venuje okrem iného výskumu hypoxie (nedostatku kyslíka v tele pozn. red), ktorý je, zdá sa, počas pandémie veľmi relevantný. Niektorí pacienti s ochorením COVID-19 totiž trpia takzvanou tichou hypoxiou, nad ktorou si láme hlavu nejeden lekár. “Proces prispôsobenia pľúcnej perfúzie (rýchlosti akou sa krv dodáva do tkaniva), na ventiláciu zlyháva pri mnohých pľúcnych chorobách, ale zlyhanie v prípade COVID-19 sa na úrovni patológie pľúc javí závažnejšie alebo neúmerné. Je to proces, pri ktorom sa pľúcne cievy zúžia, aby sa obmedzil prietok krvi do hypoxických oblastí pľúc. Znížením prietoku do týchto oblastí sa telo vyhýba krvi pretekajúcej pľúcami, ktoré ju nemôžu okysličovať,” popísal problém Ratcliffe a vysvetlil, že v prípade tichej hypoxie na ňu telo reaguje inak. “Mozog na to nereaguje poplašnými signálmi. Pacient zažíva eufóriu alebo intoxikáciu, skôr ako znepokojenie,” uviedol lekár.

Tradičná liečba takýchto prípadov je s pomocou umelej ventilácie, čo však nesie so sebou riziko potenciálneho poškodenia pľúc. Mnoho lekárov však podľa Ratcliffea argumentuje o tom, kedy je vhodný čas na použitie prístrojového dýchania a niektorí zvažujú možnosť liekovej liečby. “Zaujímal nás starý liek nazývaný almitrín. Pôvodne ho vyrobila francúzska farmaceutická spoločnosť Servier na tento účel, nie pre COVID, ale pre iné typy takzvaného syndrómu respiračnej tiesne. Otázka je, či by sa tento liek mohol použiť pri zápale pľúc spôsobenom COVID-19. Je to záležitosť získania liekov a následného získania protokolov prostredníctvom rôznych výborov pre etickú kontrolu a kontrolu kvality, aby sa to vyhodnotilo,” vyjadril sa odborník a podotkol, že zistiť účinnosť lieku by sa však dala rýchlo. “Ak pacient zareaguje zvýšením hladiny arteriálneho kyslíka, malo by to byť zrejmé celkom rýchlo,” dodal.