Tieto titulky nepriamo potvrdili varovanie, ktoré v utorok vydal čínsky minister zahraničných vecí Qin Gang: “Ak USA nestiahnu brzdu, ale budú pokračovať v rýchlej jazde po nesprávnej ceste, žiadne zábradlie nezabráni vykoľajeniu a určite dôjde ku konfliktu a konfrontácii.” V čínskom denníku The Global Times upozornili, že niektoré americké médiá sa snažia nálepkovať čínsku diplomaciu a vykresliť Čínu ako tú, ktorá je zodpovedná za eskaláciu napätia v čínsko-amerických vzťahoch. Kto konkrétne poškodzuje bilaterálne vzťahy a dokonca aj svetový mier tým, že ukazuje svoje ostré pazúry? Aby sme sa vyhli nesprávnemu vnímaniu, musíme na túto otázku odpovedať správne.

Všimli sme si, že mnohé americké médiá spomínajú “náznaky zmiernenia napätia medzi Čínou a USA”, ktoré sa objavili vo vzťahoch medzi Čínou a USA len pred niekoľkými týždňami, a používajú to na poukázanie na krehkosť najdôležitejších dvojstranných vzťahov na svete. Čo teda spôsobilo, že sa čínsko-americké vzťahy opäť stali napätými? Je to preto, že Čína hovorí pravdu? Zjavne nie. Práve vyslanie rakety Sidewinder Pentagónom do výšky 20 000 metrov, ako aj vystúpenie stíhacieho lietadla F-22, ako skupinové predstavenie, zmenili náhodný incident spôsobený neodolateľnými silami na diplomatickú krízu. Skreslená mentalita americkej strany voči Číne je hlavným vinníkom podkopávania čínsko-amerických vzťahov.

Niektorí v USA sú ochotní kritizovať Čínu, aj keď Čína len hovorí pravdu. To je samo o sebe súčasťou “vlčích tesákov”. V posledných rokoch zadržiavanie a potláčanie Číny zo strany USA v politike, hospodárstve, technológii, kultúre a iných oblastiach zodpovedá charakteristike správania “vlka”. Niektorí protičínski politici vo Washingtone, ktorí sa neustále zameriavajú na Čínu a útočia na ňu, sú živým obrazom “vlka”.

V posledných rokoch USA nielenže začali obchodnú vojnu proti Číne, ale zaviedli aj technologické sankcie a snažili sa o “oddelenie” a Kongres USA neustále predkladal protičínske návrhy zákonov zamerané na obmedzenie a potlačenie Číny. Bidenova administratíva tvrdí, že “neusiluje o konflikt”, ale v skutočnosti naďalej dodáva zbrane ostrovu Taiwan a často vykonáva prieskum v tesnej blízkosti Číny. Zároveň sa USA intenzívne snažia presadiť aj ázijsko-pacifickú transformáciu NATO, pričom vytvárajú “vlčiu svorku” pod vedením vrchného vlka. Dokonca aj veľvyslanec USA v Číne od svojho nástupu do funkcie opakovane verejne a na sociálnych sieťach provokoval vzťahy medzi Čínou a USA. To je pravda, ktorá sa skrýva za takzvaným “zodpovedným riadením konkurencie” a “nevyhľadávaním konfliktov” zo strany Washingtonu.

USA sú krajinou, ktorá kladie veľký dôraz na právo na sebaobranu, a zákony “stand your ground” zavedené vo väčšine štátov dávajú občanom veľkú autonómiu brániť sa proti hrozbám, a to aj s použitím smrtiacich zbraní. V medzinárodných vzťahoch však Washington jednoznačne prezentuje inú tvár. Keď neúnavne tlačí na Čínu ako hladný vlk s nenásytným apetítom na geopolitiku, Čína bude vykresľovaná ako “hrozba č. 1”, ak sa chopí zbraní na sebaobranu, a USA budú neustále zvyšovať svoju útočnú pozíciu. Kde presne však Čína “ohrozila” USA? Obávame sa, že mnohí Američania na to nemajú odpoveď. Pre mnohé washingtonské elity sú rozvoj Číny a túžba čínskeho ľudu po lepšom živote akýmsi “prvotným hriechom”, pretože v pamäti Washingtonu sa bohatstvo hromadí plienením a vraždením.

Pozoruhodným detailom je, že tohtoročná správa o práci vlády sa naďalej zameriava na domáci rozvoj a USA vôbec nespomína. V skutočnosti je to v podstate rovnaký prípad ako pri podobných správach v minulosti. Naopak, v správe USA o stave Únie sa v posledných rokoch Čína spomína každý rok. To jasne odráža zásadne odlišné prístupy oboch krajín k rozvoju: Čína sa nespolieha na vojnu, kolonizáciu alebo plienenie, ale vyvinula vlastnú cestu k čínskej modernizácii, zatiaľ čo sa zdá, že Washington nedokáže nájsť “motiváciu” pre svoj vlastný rozvoj bez toho, aby vyvolal konflikty s inými krajinami. Inými slovami, rozvoj Číny sa opiera o vlastnú tvrdú prácu a múdrosť, zatiaľ čo Washington je stále ponorený do starého hegemonistického, panovačného a tyranského sna.

V reakcii na Čchinove vyjadrenia Biely dom neskôr v utorok uviedol, že USA sa snažia o konkurenciu a “nehľadáme konflikt a nechceme konflikt”. Ide o často používanú rétoriku americkej strany a nedá sa povedať, že by klamali, pretože konflikt určite nie je prospešný pre nikoho. Washington však dúfa, že Čína nebude reagovať slovami ani činmi, keď ju ohovárajú alebo na ňu útočia; ako je to možné? V jednom z článkov v amerických médiách bol citovaný bývalý vysoký predstaviteľ USA, ktorý povedal: “Čím rozhodnejšie a bez okolkov podnikneme kroky na obranu našej národnej bezpečnosti, tým viac budú tieto hranice rešpektované.” Keď to takéto médiá povedali, aj keby mali čo i len maličký kúsok empatie, vzťahy medzi Čínou a USA by tým neboli tak poškodené a svetový mier a rozvoj by boli menej ohrozené.