Výstavbu wu-chanského laboratória podpísal dnešný šéf EÚ pre brexit Barnier, napriek spravodajským varovaniam o zlej čínskej biologickej bezpečnosti, ktorá by mohla viesť ku katastrofálnemu úniku

Brusel/Wu-chan 25. mája 2020 (HSP/Daily mail/Foto:TASR/AP-Olivier Matthys,SITA/AP-Greg Baker/Pool Photo via AP)

Stavbu jedného z dvoch čínskych vírusových laboratórií, ktoré sa nachádzajú vo Wu-chane a ktoré sú uprostred podozrenia ako zdroj pandémie Covid-19, podpísal dnešný hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier – napriek varovaniam francúzskych spravodajských služieb, ohľadom biologickej bezpečnosti zo strany Číny

Barnier v súčasnosti vedie vyjednávania so Spojeným kráľovstvom o obchodnej dohode po Brexite. Barnier bol francúzskym ministrom zahraničných vecí, ktorý v roku 2004 podpísal dohodu o začatí prác na Wuhanskom virologickom ústave v rámci spoločnej dohody s Čínou.

Tento krok prišiel napriek silnej opozícii francúzskych diplomatických a bezpečnostných poradcov, ktorí tvrdili, že čínska reputácia slabej biologickej bezpečnosti by mohla viesť ku katastrofickému úniku v budúcnosti, uvádza Daily mail.

Varovali tiež, že Paríž by mohol stratiť kontrolu nad projektom a dokonca upozorňovali, že Peking by mohol využiť technológiu na výrobu biologických zbraní.

O jedenásť rokov neskôr, keď sa laboratórium pripravilo na otvorenie, sa ich obavy začali napĺňať, keď čínska vláda vyhnala francúzskych projektantov.

Rastúci počet vedeckých a bezpečnostných expertov teraz spochybňuje tvrdenie čínskej vlády, že vírus vznikol na trhu s voľne žijúcimi živočíchmi vo Wu-chane. Pekinské odmietnutie umožniť medzinárodné vyšetrovanie len zvyšuje počet podozrení. Odborníci sa teraz domnievajú, že koronavírus bol na trh dovlečený niekým, kto sa už nakazil inde.

Biológovia, ktorí vykonali významnú štúdiu, tvrdia, že boli prekvapení, keď zistili, že vírus bol „už predpripravený na prenos na ľudí“.

Jacques Chirac, francúzsky prezident v čase dohody, presadzoval zriadenie wuhanského inštitútu po prepuknutí choroby SARS v roku 2003, ktorá postihla 26 krajín a mala za následok viac ako 8 000 prípadov a 774 úmrtí. Chirac, spolu s jeho pro-pekingským premiérom Jean-Pierrom Raffarinom, prisľúbil francúzske financovanie a odborné znalosti, výmenou za podiel na autorských právach na objavy laboratória.

Tvrdili, že francúzsko-čínska spolupráca by mohla vytvoriť účinné a lukratívne vakcíny, aby sa zabránilo opakovaniu smrtiacej vírusovej pandémie.

Francúzsko je svetovým lídrom vo výskume vírusov a francúzska vláda tiež považovala dohodu za spôsob, ako nadviazať silnejšie obchodné vzťahy s Čínou ako jej západní rivali.

Podľa správy vo francúzskych novinách Le Figaro inštitúcie ako Generálne riaditeľstvo pre vonkajšiu bezpečnosť, francúzsky ekvivalent MI6, opakovane vyjadrili znepokojenie nad nedostatočnou medzinárodnou kontrolou čínskych laboratórií a problémami s „transparentnosťou“.

Zdroj vtedy povedal novinám: „Musíte pochopiť, že laboratórium na vysokej úrovni pre biologickú bezpečnosť P4 je ako zariadenie na spracovanie uránu. Je to bakteriologická atómová bomba. Testované vírusy sú mimoriadne nebezpečné, špeciálne obleky, dekontaminačné vzduchové uzávery a ďalšie bezpečnostné opatrenia, musia byť dodržiavané do písmena.“

V rámci dohody sa očakávalo, že až 50 francúzskych vedcov pôjde do Wu-chanu, aby naučilo Číňanov správne fungovať v laboratóriu – ale nikdy tam už neboli vpustení.

Alain Merieux, francúzsky miliardár, ktorý bol nápomocný pri zakladaní wuhanského laboratória v spolupráci s jeho inštitútom Merieux v Lyone, opustil projekt v roku 2015 a uviedol: „Vzdávam sa spolupredsedníctva [laboratória] P4. Je to čínsky nástroj, aj keď bolo vyvinuté s technickou pomocou z Francúzska.“

Podľa Le Figara diplomat s blízkou znalosťou dohody dodal: „Vedeli sme, aké riziká to prinesie, že Číňania všetko ovládnu a nás z projektu vyhodia a že poskytnutie tejto špičkovej technológie krajine s agendou neobmedzenej moci vystaví Francúzsko na oplátku nebezpečenstvu.“

Ich obavy sa znásobili v roku 2015, keď Čína implementovala novú politiku technológií „dvojakého použitia“, ktorá umožňuje ich ozbrojeným silám používať akúkoľvek civilnú technológiu na vojenské účely.

Wu-chanský inštitút začal fungovať v januári 2018 a zhodoval sa s návštevou súčasného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a bývalého premiéra Raffarina v Pekingu, ktorý sa stal „osobitným vyslancom Číny“.