Parížske stretnutie, ktorého sa majú zúčastniť predstavitelia 35 krajín vrátane 27 lídrov štátov, má podľa kancelárie francúzskeho prezidenta ukázať zosúladenie postojov Washingtonu, Kyjeva a európskych spojencov v otázke bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Na rokovaniach sa zúčastnia aj osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner.
Poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uviedol, že stretnutie je vyvrcholením úsilia, ktoré začalo po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu s cieľom zabrániť tomu, aby sa Spojené štáty „odklonili od podpory Ukrajiny“.
„Úspešne sa nám podarilo obnoviť súlad medzi Ukrajinou, Európou a Amerikou,“ povedal prezidentov hovorca novinárom.
Podľa diplomatických zdrojov sa na parížskom stretnutí očakáva účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, britského premiéra Keira Starmera, nemeckého kancelára Friedricha Merza, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej a kanadského premiéra Marka Carneyho. Zástupcovia Slovenska sa na stretnutí nezúčastnia.
Diskutovať by mali najmä o tom, ako má vyzerať prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou a ako budú reagovať v prípade jeho porušenia. Venovať by sa mali aj nasadeniu „mnohonárodných ozbrojených síl“ ako bezpečnostných garancií pre Kyjev.
V Paríži šéfovia generálnych štábov krajín „Koalície ochotných“ diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a mechanizmoch ich praktickej realizácie, informoval francúzsky generál Fabien Mandon.
Prítomní boli okrem iných veliteľ ozbrojených síl USA v Európe Alexus Grynkewich a ukrajinský generál Andrij Hnatov.
USA a Európa môžu už v najbližších dňoch podpísať niektoré dokumenty týkajúce sa Ukrajiny, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.
„V Paríži netreba očakávať konečné rozhodnutia. Nie je vylúčené, že podpis dokumentov, ktoré definitívne potvrdia spoločnú americko-európsku pozíciu, sa uskutoční v najbližších dňoch, pravdepodobne vo Washingtone. Táto otázka je ešte otvorená,“ povedal Tusk pred začiatkom stretnutia „koalície ochotných“.
Koalícia ochotných chce presadiť vojská na Ukrajine
Účastníci dnešného samitu v Paríži sa snažia zosúladiť dohodu o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorá zahŕňa možnosť prítomnosti amerických vojsk na Ukrajine po vojne, informuje agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje.
„Nie je jasné, akú úlohu budú hrať americké vojská a kde budú umiestnené v prípade mierovej dohody s Ruskom. Európske krajiny diskutovali o možnosti nasadenia mnohonárodných „bezpečnostných síl“, v ktorých ukrajinská armáda povedie obranu na fronte,“ píše publikácia.
Dnes chcú strany skombinovať výsledky, ktoré dosiahli s USA, s plánmi „Koalície ochotných“, do ktorej patria krajiny EÚ a Kanada.
Po stretnutí by mali lídri usporiadať tlačovú konferenciu a pravdepodobne v najbližších dňoch zverejniť vyhlásenie, ak sa dosiahne oficiálna dohoda.
Ako sme informovali, poľský prmeiér Tusk skôr vyhlásil, že USA a Európa môžu už v najbližších dňoch podpísať dokumenty týkajúce sa Ukrajiny.
Európania sú oveľa “spokojnejší” so Spojenými štátmi
Politico píše, že USA a Európa dnes v Paríži diskutujú o vyslaní amerických mierových síl na Ukrajinu po vojne
„Európania sú oveľa spokojnejší so Spojenými štátmi ako pred pár týždňami, pretože Američania sa zaviazali poskytnúť Ukrajine spoľahlivejšie bezpečnostné záruky, ktoré môžu zahŕňať spravodajské informácie na monitorovanie mieru a dokonca aj prítomnosť niektorých amerických vojsk,“ píše vydanie.
Francúzsky úradník hovoril o „akte zbližovania medzi Ukrajinou, Európou a Amerikou“. Diskutuje sa o bezpečnostných zárukách na 15 rokov, ale Zelenskyj trvá na 50 rokoch.
Zostáva však nejasné, či tento plán prijme Rusko, poznamenáva publikácia.
Pripomíname, že Rusko je proti vyslaniu vojsk krajín NATO na Ukrajinu. Trump skôr vyhlásil, že americkí vojaci na Ukrajine nebudú. A v pôvodnej verzii jeho mierového plánu bol priamy zákaz umiestňovania zahraničných vojsk na území Ukrajiny.
Súd s vrahom Charlieho Kirka pokračuje. „Želal si, aby to neurobil,“ vypovedal jeho spolubývajúci a milenec
Podozrivý z vraždy Charlieho Kirka povedal, že „si želá, aby to neurobil“, tvrdí jeho spolubývajúci, informuje Le Monde
Kremeľ zvažuje povoliť Ankare predaj systémov protivzdušnej obrany S-400, Turecku by sa otvorili dvere k stíhačkám F-35
Kremeľ v piatok oznámil, že rokuje o tom, či umožní Turecku predať ruské protiraketové systémy S‑400, po správach, že Ankara…
Povolenie na prevádzku malo k piatku 159 umelých kúpalísk
Povolenie na prevádzku malo k piatku 159 umelých kúpalísk a 473 bazénov. V prevádzke boli aj viaceré prírodné kúpaliská. TASR…
Dobrovodský: Vyhrážky voči Žilinkovi považujem za útok na nezávislosť ústavnej inštitúcie
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský považuje piatkové vyhrážky generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi okrem iného za útok na nezávislosť ústavnej inštitúcie,…
























