Traja králi v skutočnosti nemuseli byť traja, málokto tiež vie, čo znamená nápis G+M+B. Uviedol to teológ a odborník na taliansku kultúru Ľubomír Švorca. Pre agentúru SITA vysvetlil, že silný príbeh o Troch kráľoch v skutočnosti vznikol len z pár biblických viet.

„Keď dnes hovoríme o Troch kráľoch, väčšina ľudí si predstaví záver Vianoc. Požehnávanie domov, nápis G +M+B na dverách, koledníkov a v lepšom prípade mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Len málokto však vie, že v prvých storočiach kresťanstva sa Zjavenie Pána slávilo výraznejšie než samotné Vianoce,“ povedal teológ.

Podľa Švorcu tak ide o zásadný posun v chápaní kresťanských sviatkov, ktorý sa odohral až neskôr. Vysvetlil, že pre prvých kresťanov nebolo najdôležitejšie to, kedy sa Ježiš narodil, ale že prišiel na svet ako Boh a človek.

„Epifánia bola sviatkom odhalenia zmyslu, nie dátumu. V ranom kresťanstve sa sviatok Zjavenia Pána slávil ako moment, keď sa Kristus ukazuje svetu, nielen Izraelu, ale všetkým národom. Až neskôr sa k nemu pridalo samostatné slávenie narodenia,“ vysvetlil Švorca s tým, že Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa ustálili až v 4. storočí. Dovtedy však mala Epifánia omnoho väčšiu váhu a bola teologicky silnejšia.

„Aj preto sa východné cirkvi dodnes sústreďujú viac na Zjavenie než na samotný betlehemský príbeh,“ dodal teológ.

Švorca priblížil, že jediným biblickým textom, ktorý hovorí o Troch kráľoch, je Evanjelium podľa Matúša, druhá kapitola. Text pritom nehovorí o kráľoch, ale o mágoch z východu. Neuvádza ich počet, mená ani presný pôvod. Hovorí len o ceste, hviezde a daroch.

„Matúš zámerne neponúka detaily. Nechce, aby sme riešili exotiku postáv. Chce, aby sme si všimli, že cudzinci rozpoznajú niečo, čo domáci prehliadnu,“ doplnil Švorca.

Súčasne podotkol, že tri dary sú teologickým kľúčom.

„Zlato, kadidlo a myrha nie sú náhodné rekvizity. Sú jadrom celého príbehu. Zlato bolo darom pre kráľa. Kadidlo patrilo Bohu. Myrha sa používala pri pohreboch. Tieto dary v sebe nesú celý kresťanský príbeh. Kráľovská dôstojnosť, božská identita a zároveň predzvesť utrpenia. Už pri kolíske je naznačený kríž,“ vysvetlil Švorca s tým, že práve tri dary sa stali základom neskoršej predstavy o troch osobách – nie historicky, ale logicky.

Teológ ďalej vysvetlil, odkiaľ sa vzali mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Mená Troch kráľov totiž Biblia nepozná a objavujú sa až o niekoľko storočí neskôr.

„Najstarší známy písomný doklad pochádza z latinského textu Excerpta Latina Barbari zo 6. storočia. V ňom sa objavujú mená Gathaspa, Melichior a Bithisarea, z ktorých sa postupne vyvinuli dnešné podoby,“ spresnil Švorca.

Mená tak podľa jeho slov vznikli ako pomôcka pamäti.

„Keď má príbeh mená, dá sa rozprávať, maľovať, hrať. Nie je to dejepis, ale pedagogika,“ dodal Švorca.

Súčasne priblížil, že inde ich bolo viac, a volali sa inak. V arménskych textoch sa napríklad hovorí o dvanástich mudrcoch. Sýrske a etiópske rukopisy používajú úplne iné mená. Vo východných cirkvách sa často zdôrazňuje, že nejde o kráľov, ale o učencov.

„To je dôkaz, že nejde o historický fakt, ale o kultúrny jazyk. Každé prostredie si príbeh rozprávalo tak, aby mu rozumelo,“ uviedol teológ.

Jedným z najviditeľnejších zvykov Zjavenia Pána je požehnávanie príbytkov. Nápis G+M+B sa ľudovo vysvetľuje ako iniciály Troch kráľov.

„Pôvodný význam je však latinský – Christus mansionem benedicat – Kristus nech požehná tento príbytok. Plusy nie sú spojky. Sú to kríže. Nejde o magický znak, ale o vyznanie. Hovoríme tým, že aj tento priestor chceme zveriť pod Božiu ochranu,“ vysvetlil Švorca.

Odborník na taliansku kultúru súčasne podotkol, že v Taliansku má Zjavenie Pána aj výraznú ľudovú podobu. Majú postavu Befany, staršej ženy na metle, ktorá nosí deťom sladkosti v noci z 5. na 6. januára.

„Legenda hovorí, že Befana odmietla ísť s mudrcmi hľadať novonarodeného Ježiša. Potom to oľutovala a vydala sa dieťa hľadať. Keďže ho nenašla, obdarúva všetky deti. Je to príbeh oneskorenia a nádeje,“ uviedol Švorca, podľa ktorého je tak príbeh Troch kráľov, ich mien, nápisu G+M+B či Befany dôkazom, že kresťanstvo sa šírilo ako živá kultúra.

„Tradícia nie je omyl. Je to spôsob, ako si ľudia chránili zmysel textu. Problém vzniká až vtedy, keď prestaneme rozlišovať medzi symbolom a faktom,“ zdôraznil Švorca.

Otázka Zjavenia Pána tak podľa neho neznie, či veríme v hviezdu, ale či sme ochotní zmeniť smer, keď sa v našom živote niečo podstatné ukáže. Či dokážeme rozpoznať hodnotu tam, kde by sme ju nečakali, a či sme schopní priniesť svoje vlastné dary, čas, pozornosť, zodpovednosť.

„Zjavenie Pána tak uzatvára vianočný cyklus nie bodkou, ale výzvou. Necháva otvorenú otázku, či sa po sviatkoch vraciame do starých koľají, alebo si z cesty mudrcov odnášame odvahu ísť ďalej inak,“ uzavrel teológ.