Peking 26. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)
Medzinárodný tím vedcov objavil v Číne zvyšky najstaršej zelenej riasy na Zemi. Podľa vedcov fosílne mikroriasy Proterocladus antiquus žili na našej planéte asi pred 1 miliardou rokov. Predtým sa verilo, že vznikli asi pred 800 miliónmi rokov. Podľa nich je tento druh vzdialeným príbuzným všetkých rastlín a stromov, informuje publikácia Nature Ecology & Evolution
Vedci z Polytechnickej univerzity vo Virgínii (USA) a Nankingského inštitútu geológie a paleontológie (Čína) objavili a preskúmali zvyšky najstarších zelených rias na našej planéte – Proterocladus antiquus.
K objavu došlo v blízkosti mesta Ta–lien v severnej Číne. Odborníci našli fosílne riasy Proterocladus antiquus v skale na mieste starovekého oceánu. Voľným okom sú ťažko viditeľné, ich dĺžka je len 2 mm.
“Naša štúdia ukazuje, že zelené riasy vznikli najmenej pred 1 miliardou rokov,“ povedal profesor Xiao Shuhai, jeden z autorov štúdie.
Predtým sa verilo, že tieto riasy pochádzajú z doby pred 800 miliónmi rokov. Podľa vedca sa všetky stromy a trávy na našej planéte vyvinuli z takých zelených morských mikrorias.
“Tieto fosílie sú príbuznými predkov všetkých moderných vyšších rastlín,“ dodal vedec. Podľa vedcov Proterocladus antiquus “vyšiel z vody na pevninu“ asi pred 450 miliónmi rokov po dlhom vývoji.
“Novo objavené fosílie naznačujú, že zelené riasy boli dôležitou súčasťou morskej biosféry dlho predtým, ako sa z vody vynorili vyššie rastliny, ktoré z nich pochádzali, a dobyli súš,“ vysvetlil profesor.
Vedci pripomínajú, že zelené riasy sú fotosyntetické rastliny, ktoré zaisťujú celú biologickú rovnováhu planéty, produkujú organický uhlík a kyslík a poskytujú potravu cicavcom a rybám.
Zbytky prastarého organizmu
K inému objavu došlo o niečo skôr. Vedci, ktorí používali moderné molekulárne metódy, našli stopy starovekých húb v skalách neoproterozoického veku (715 – 810 miliónov rokov).
Výsledky nedávnej štúdie uskutočnenej vedcami z Belgicka, Spojených štátov, Veľkej Británie a Nemecka ukazujú, že tieto organizmy existovali na súši už pred 715 – 810 miliónmi rokov, dlho pred výskytom zložitých organizmov. Fosílie starobylých húb našli vedci v neoproterozoických dolomitových bridliciach z Konga.
Aby dokázali, že ide o mycélium starých húb, museli nájsť vedci chitín – polysacharid, ktorý je súčasťou bunkovej steny húb. K tomu použili sadu mikroskopických a spektroskopických metód. K potvrdeniu objavu vedci použili synchrotron – urýchľovač častíc, v ktorom je materiál bombardovaný rýchlymi atómami, aby zistili jemné detaily chemického zloženia a štruktúry biologickej hmoty.
Všetky tieto metódy výslovne potvrdili prítomnosť chitínu vo fosílnych vláknitých sieťach. A to znamená, že aj vtedy mohli existovať lišajníky – zložité organizmy, ktoré sú symbiotickými asociáciami húb a mikroskopických zelených rias, ktoré môžu prežiť aj v tých najextrémnejších podmienkach.