Dňa 11. januára 2021 sa začal 30. rok biskupskej služby vladyku Milana Chautura CSsR. Za biskupa ho v roku 1992 – po desiatich rokoch kňazskej a rehoľnej služby – vymenoval pápež sv. Ján Pavol II. Biskupskú vysviacku prijal 29. februára 1992 v Prešove z rúk Mons. Jána Hirku, prešovského sídelného biskupa. V tom čase mal 34 rokov a bol najmladším biskupom Katolíckej Cirkvi. Prvých 5 rokov svojej biskupskej služby bol pomocným biskupom Prešovskej eparchie. V roku 1997 bol vymenovaný do čela novozriadeného cirkevného subjektu – Apoštolského exarchátu v Košiciach, a po jeho povýšení na eparchiu (diecézu) v roku 2008 v rámci celkovej reorganizácie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za prvého košického eparchiálneho (sídelného) biskupa.

Takmer 30 rokov aktívnej biskupskej služby, z toho viac ako 24 rokov v čele samostatného biskupstva spôsobilo, že sa stal najdlhšie slúžiacim sídelným biskupom zo všetkých súčasných slovenských katolíckych biskupov.

Kedy sa rozhodol podať žiadosť o uvoľnenie z úradu eparchiálneho biskupa?

O myšlienke zrieknuť sa úradu pri dosiahnutí 30.-teho roku biskupského účinkovania neformálne informoval predstaviteľov Apoštolskej stolice už pri príležitosti 25. výročia svojej biskupskej vysviacky, na jar 2017. O tomto svojom úmysle sa viackrát zmienil aj najbližším spolupracovníkom. Vstúpiac do 30-teho roku biskupskej služby sa v tomto smere rozhodol urobiť aj konkrétne kroky.

Vnímajúc svoje zdravotné limity, ako aj váhu prežitých rokov naplnených neúnavnou pastoračnou aktivitou, požiadal Svätého Otca o možnosť odísť na odpočinok už pred dosiahnutím kánonického veku a venovať sa rehoľnému životu, ktorý pred viac ako 30. rokmi ako mladý viceprovinciál redemptoristov pomáhal obnovovať.

Dňa 21. januára tohto roka navštívil Svätého Otca Františka, a na osobnej audiencii mu predniesol svoju žiadosť o odchod do dôchodku.

Aké dôvody ho viedli k tomuto kroku?

Vladyka Milan predstavil Svätému Otcovi curriculum svojho dlhoročného biskupského pôsobenia. Súčasne úprimne vyjadril stav únavy, ktorú so sebou táto služba priniesla. Biskupské svätenie prijal v čase, keď bol mladým protoigumenom michalovskej viceprovincie Redemptoristov, pri obnove ktorej stál. Jeho biskupské pôsobenie ho prirodzene vyňalo z rehoľného života viceprovincie. Preto vyjadril pápežovi túžbu zdieľať zostávajúce sily a skúsenosti v kruhu svojich rehoľných spolubratov, misionárov.

Vladyka Milan je vďačný Svätému Otcovi, že ho osobne prijal a vypočul. Predovšetkým mu je vďačný za to, že v osobnom rozhovore prejavil pochopenie pre túto žiadosť a dnes sa ju rozhodol prijať a takto mu dať znova príležitosť vrátiť sa ku koreňom jeho povolania.

Je takýto postup v Cirkvi bežný?

Takýto postup nie je úplne bežný, ale ani celkom výnimočný. Aj v minulých rokoch sa niekoľko biskupov, zvlášť rehoľníkov, obrátilo na pápeža s podobnou prosbou (napr. bývalý rektor Pápežského ruského kolégia v Ríme, neskorší arcibiskup Kaunasu v Litve, Mons. Longinas Virbalas SJ alebo vladyka Marián Andrej Pacák, ktorý v súčasnosti pôsobí v kláštore v Starej Ľubovni).

Súvisí žiadosť o uvoľnenie z úradu s obvineniami pred časom vznesenými voči jeho osobe?

K mediálne známym obvineniam sa ani biskup Chautur ani biskupský úrad doteraz nevyjadroval a ani teraz nemá dôvod vyjadrovať sa, keďže ich preverenie a prípadné oznámenie výsledkov prislúcha kompetentným orgánom, s ktorými biskup Chautur vždy plne spolupracoval, zdôrazňujúc súčasne neopodstatnenosť týchto obvinení a svoju nevinu. Dôvody, pre ktoré žiadal o uvoľnenie z úradu, sú uvedené vyššie. Z nich nevyplýva žiadna súvislosť s obvineniami, ktoré boli vznesené pred takmer 3 rokmi, a ktoré sú mediálne periodicky pripomínané bez toho, aby do celej veci vniesli nové skutočnosti.

Aká je budúcnosť biskupa Chautura?

Vladyka Milan sa 24. júna stáva emeritným biskupom, a jeho ďalšie pôsobenie bude plne v súlade s príslušnými predpismi cirkevného práva. Ako bolo uvedené, má v pláne vrátiť sa k svojmu pôvodnému pôsobeniu v rámci kongregácie Redemptoristov na Slovensku.

Vladyka Milan ďakuje všetkým za pomoc a sprevádzanie v dlhoročnej biskupskej službe. Želá si, aby jeho rozhodnutie bolo vnímané v pokoji a dôvere, ako gesto lásky ku Kristovej cirkvi a Svätému Otcovi a ako postoj biskupa, ktorý ostáva v službe Cirkvi skrze modlitbu, obetu a vysluhovanie sviatostí v rehoľnom spoločenstve Gréckokatolíckej cirkvi. Okrem toho, začínajúc novú etapu svojho života, prosí svojich priateľov o modlitby, keďže v tomto čase začína intenzívnu fázu liečby leukémie.