Vybuchne dlhová bomba v Berlíne?

Berlín 6. decembra 2022 (HSP/rmx.news/Foto:Pixabay)

Berlín má viacero populistických opatrení zameraných na rodinu, ktoré však majú svoju cenu, informuje portál REMIX News

Berlín je známy niektorými z najštedrejších sociálnych programov v celej krajine a mnohí dávajú hlavné mesto Nemecka za príklad progresívnej politiky, ktorá by sa mala uplatňovať aj inde. Má to však niekoľko zásadných háčikov.

Po prvé, Berlín profituje z bohatších oblastí Nemecka, pričom peniaze daňových poplatníkov smerujú do Berlína na úkor spolkových krajín ako Hesensko alebo Bavorsko. Len Bavorsko totiž odvádza do systému vyrovnávania štátnych daní až 9 miliárd eur, zatiaľ čo Berlín získava 3,6 miliardy eur. Tieto platby čiastočne súvisia s hospodárskym neúspechom Berlína a ďalších východonemeckých štátov po skončení komunizmu, ktorý v tom čase pre východ Nemecka znamenal veľký hospodársky šok.

Tieto peniaze čiastočne pomáhajú Berlínu financovať bezplatné škôlky a školy spolu s bezplatnými školskými obedmi. “Dovoliť si” je však voľný výraz, pretože mesto v súčasnosti sedí na časovanej bombe dlhu vo výške 66 miliárd eur a len málo naznačuje, že by sa tento dlh mal spomaliť. Od roku 2019 do roku 2021 sa celková úroveň dlhu zvýšila o 8,3 miliardy eur, čo predstavuje posun o 13 percent.

Kritici Berlína poukazujú na to, že o “luxuse”, ktorý si mesto užíva, ako je napríklad bezplatná škôlka, sa v iných spolkových krajinách Nemecka môže len snívať, aj keď obyvatelia týchto krajín platia za “obed zadarmo” v Berlíne.

Berlínsky lístok na verejnú dopravu je zároveň najštedrejšie dotovaným dopravným lístkom v Nemecku. Stále stojí len 9 eur pre chudobných a 29 eur mesačne pre všetkých ostatných. Náklady budú dotované z balíka pomoci v hodnote 3 miliárd eur, pričom balík ponúka aj ochranu pred vysťahovaním nájomníkov a dodatočný príspevok na energie.

“Berlín ako prvá spolková krajina rozhodol o komplexnom balíku úľav vo výške 3 miliárd eur, ktorý zahŕňa: lístok za 29 eur pre všetkých, lístok za 9 eur pre chudobných, výpovede a zmrazenie nájomného pre nájomníkov v obciach, ďalšiu energetickú pomoc a ochranu pred platobnou neschopnosťou podnikov,” napísal Julius Betschka, ktorý pracuje pre nemecký Tagesspiegel.

V reakcii Dr. Petra Taubera, bývalého parlamentného štátneho tajomníka a člena Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sa však mrzuto konštatovalo, že “Hesenčania budú radi platiť…”

Primátorka Berlína Franziska Giffeyová reagovala na tvrdenia iných miest slovami, že Berlínu jednoducho “závidia” jeho štedré programy.

“Znie to, akoby (oni) Berlínu závideli! Hesensko mohlo spustiť takýto balík pomoci,” reagovala Giffeyová. Tvrdí, že jej mesto rastie rýchlejšie ako Bavorsko a vyššie daňové príjmy v dôsledku inflácie znamenajú, že mesto vracia peniaze obyvateľom.

V prepočte na obyvateľa je Berlín najzadlženejšou spolkovou krajinou v celom Nemecku, a to vo výške 17 000 eur na osobu, zatiaľ čo zvyšok Nemecka má v priemere len 7 700 eur. Berlín dosiahol určitý pokrok pri splácaní svojich dlhov; napríklad v roku 2018 jeho dlh prvýkrát po rokoch klesol pod 60 miliárd EUR, ale Covid-19 a súčasná vojna na Ukrajine odvtedy viedli len k obrovskému nárastu dlhu.

Treba tiež poznamenať, že argument Berlína, že základom jeho obrovského zadlženia je to, že je východným mestom, úplne neobstojí. Napríklad Drážďany, ktoré sa nachádzajú v Sasku, vykazovali najnižšiu úroveň dlhu spomedzi všetkých nemeckých miest v celej krajine, a to tak na východe, ako aj na západe, a to len 1 478 EUR na osobu.

Na obranu Berlína

Tí, ktorí obhajujú berlínske programy, poukazujú na ich široko zdieľaný sociálny prínos. Na rozdiel od výdavkov na armádu, operné domy alebo filmové projekty, zavedenie bezplatnej dennej starostlivosti a školských obedov je všeobecne prospešné pre všetkých obyvateľov, podporuje zakladanie rodín a poskytuje obyvateľom konkrétne príklady toho, ako sa ich dane využívajú, aj keď tieto dane sú čiastočne transferom bohatstva z iných, bohatších nemeckých štátov.

Napriek tomu sa problémy Berlína s dlhmi nezmiernia a s rastúcim napätím v súvislosti s rastúcou infláciou a cenami energií môžu štedré sociálne programy mesta priťahovať viac kritiky.