Realitná únia reaguje na pripravované sprísnenie hypoték pre investorov

Podľa NBS viac ako polovicu bytov minulý rok nadobudli ľudia, ktorí už aspoň jednu nehnuteľnosť vlastnili. Investičné byty vníma centrálna banka ako riziko, keďže môžu zvyšovať výkyvy na realitnom trhu. Investori podľa NBS urýchľujú rast cien bývania a pri nepriaznivých trhových podmienkach sú často prví, ktorí predávajú. Majú tiež zhoršovať dostupnosť bývania pre ľudí. NBS preto navrhuje znížiť maximálnu výšku hypotéky pri kúpe tretej a ďalšej nehnuteľnosti zo súčasných 80 na 70 percent. Pri byte v hodnote 200-tisíc eur by tak kupujúci potreboval namiesto 40-tisíc eur vlastných zdrojov až 60-tisíc eur.

O inšpirácii Českou republikou pri tomto riešení hovorí hlavný analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický. „Česká národní banka podobný krok navrhla na jeseň minulého roka a nová regulácia u našich západných susedov platí od 1. apríla. Jej cieľom je obmedziť najmä najviac zadĺžených drobných investorov. Zároveň však odborníci v Česku upozorňujú, že pre investorov s dostatočným kapitálom a prepracovanejšími formami financovania sa toho veľa nezmení,” uvádza Kubrický.

NBS vo svojej správe spomína aj to, že na Slovensku sú desaťtisíce nehnuteľností s mimoriadne nízkou spotrebou elektriny, ktoré sa dajú považovať za neobývané. Podiel takýchto bytov alebo domov sa pohybuje vo veľkých mestách medzi 10,9 percent v Bratislave a 15,2 percent v Košiciach. „Je dôležité diskutovať o výstavbe nových bytov, aby sa zlepšila dostupnosť bývania. V nových štvrtiach by však mali vyrásť nehnuteľnosti, ktoré budú mať nielen svojich majiteľov, ale aj obyvateľov,” komentuje situáciu predseda Realitnej únie SR Attila Mészáros.

Národná banka novými pravidlami mieri najmä na realitných investorov, ktorí využívajú pákový efekt, teda financujú kúpu nehnuteľností prostredníctvom bankových úverov s cieľom zvýšiť výnosnosť svojich investícií. Problém však predstavujú skôr investičné byty kupované za hotovosť. „Práve tie často zostávajú prázdne. Najmä inflácia motivuje časť ľudí ukladať svoje úspory do nehnuteľností. Naopak, byty financované hypotékou sa vo väčšine prípadov dostávajú na nájomný trh, keďže ich majitelia potrebujú splácať úver. Rozširujú tým ponuku bývania a prispievajú k zlepšeniu jeho dostupnosti,“ vysvetľuje tajomník Realitnej únie SR Mojmír Plavec.

Pripravované zmeny centrálnej banky by mali začať platiť od októbra, NBS však pripúšťa, že to môže byť aj neskôr. Ešte pred ich zavedením môže časť investorov urýchliť kúpu nehnuteľnosti, aby získala hypotéku za súčasných podmienok a potrebovala menej vlastných zdrojov. „Vyšší dopyt povedie pravdepodobne k dočasnému zrýchleniu cien bytov. K veľkej vlne predzásobenia došlo v prvých mesiacoch tohto roka aj v Českej republike, teda ešte pred zavedením novej regulácie od 1. apríla,” konštatuje realitná únia.

Problém s neobývanými bytmi sa podľa nich netýka len Bratislavy. Úspešne sa ním zaoberajú vo viacerých mestách vo svete, ako sú Paríž, Barcelona či Vancouver. „Jedným z nástrojov, ktoré využívajú viaceré mestá, je špeciálna daň z prázdnych bytov. Jej cieľom je motivovať vlastníkov, aby nehnuteľnosti využívali na bývanie alebo prenájom,” vysvetľujú odborníci.

„Ak je problémom vysoký počet prázdnych bytov, mali by sme sa v prvom rade zamyslieť nad príčinami tohto stavu a hľadať riešenia, ktoré budú vlastníkov motivovať k ich prenajatiu. Zavádzanie nových daní a sankcií by malo byť až krajným riešením, nie východiskovým prístupom,” uvádza Plavec. Podľa neho patrí medzi hlavné prekážky rozvoja nájomného bývania nepružná právna úprava nájomných vzťahov, náročné vymáhanie nárokov prenajímateľa, komplikácie pri vyprataní a ďalšie regulačné bariéry. „Tieto faktory predstavujú pre vlastníkov významné riziká, ktoré ich často odrádzajú od vstupu na trh nájomného bývania. Treba však dodať, že niektoré súčasné problémy v oblasti nájomného bývania by mohol účinne riešiť pripravovaný nový Občiansky zákonník,” uzavrel.