EÚ pomenovala slabé miesta slovenskej ekonomiky

Brusel vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe ocenil pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri plnení odporúčaní z minulého roka. Medzi pozitívne posuny zaradil najmä zlepšenie koordinácie a strategického plánovania vo verejnej správe, podporu zavádzania digitálnych technológií či rozširovanie gigabitového internetového pripojenia. Európska komisia však zároveň upozorňuje, že krajina potrebuje pokračovať v reformách a odstrániť viaceré dlhodobé štrukturálne nedostatky.

Jarný balík európskeho semestra 2026 vychádza z presvedčenia, že členské štáty musia posilňovať svoju ekonomickú odolnosť a strategickú autonómiu, pričom zároveň zachovajú zdravé verejné financie. Pre Slovensko to znamená hľadanie rovnováhy medzi fiškálnou konsolidáciou a investíciami do oblastí, ktoré môžu zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky.

Komisia odporúča vláde pokračovať v úpravách daňového systému. Väčší dôraz by sa podľa Bruselu mal klásť na environmentálne dane a dane z nehnuteľností, pričom daňový systém by sa mal zjednodušiť a zároveň zefektívniť výber daní. Súčasťou odporúčaní je aj podpora výstavby cenovo dostupného bývania a adresnejšie nastavenie energetických opatrení tak, aby boli zamerané najmä na domácnosti ohrozené rastom životných nákladov.

Významnú pozornosť venuje Európska komisia aj podnikateľskému prostrediu. Slovensko by malo podľa odporúčaní vytvoriť predvídateľnejší regulačný rámec, odstrániť prekážky v poskytovaní služieb na jednotnom trhu a zvýšiť efektívnosť elektronických služieb štátu. Medzi priority patrí aj vyššia transparentnosť verejného obstarávania, posilnenie fungovania súdneho systému a účinnejší boj proti korupcii.

Dôležitou témou zostáva digitalizácia a inovácie. Komisia vyzýva Slovensko, aby pokračovalo v rozširovaní vysokorýchlostného internetového pripojenia, najmä v menej rozvinutých regiónoch, a podporovalo využívanie digitálnych technológií medzi malými a strednými podnikmi. Zároveň upozorňuje na potrebu posilniť výskumnú a inovačnú politiku, ktorá dlhodobo patrí medzi slabšie stránky slovenskej ekonomiky.

Odporúčania sa dotýkajú aj energetiky a priemyslu. Brusel považuje za nevyhnutné urýchliť diverzifikáciu zdrojov energie, rozvoj obnoviteľných zdrojov vrátane veternej energetiky a investície do prenosových sústav. Slovensko by malo pokračovať aj v dekarbonizácii vykurovania, podpore bezemisnej mobility a efektívnejšom riadení dopravných investícií. Súčasťou odporúčaní je tiež lepšie nakladanie s odpadmi, ochrana prírodných zdrojov a posilnenie odolnosti krajiny voči klimatickým zmenám.

Jednou z najväčších výziev zostáva pracovný trh. Európska komisia odporúča zavádzať flexibilnejšie formy práce, rozširovať dostupnosť predškolskej starostlivosti a zlepšovať kvalitu vzdelávania na všetkých úrovniach. Dôraz kladie aj na celoživotné vzdelávanie, rekvalifikácie a vytváranie podmienok na prilákanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov. Podľa Bruselu bude práve kvalita pracovnej sily jedným z rozhodujúcich faktorov budúcej konkurencieschopnosti krajiny.

Pozornosť smeruje aj do zdravotníctva. Komisia odporúča posilniť primárnu a preventívnu zdravotnú starostlivosť, zlepšiť udržateľnosť zdravotného systému a zabezpečiť dostupnú a kvalitnú dlhodobú starostlivosť pre starnúcu populáciu.

„Odporúčania Európskej komisie zohrávajú dôležitú úlohu pri nastavovaní potrebných reforiem, keďže pomáhajú slovenským orgánom identifikovať priority a prijímať opatrenia na podporu udržateľného rastu a stability v súlade s cieľmi Európskej únie,“ uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano. Podľa neho majú odporúčania v období rastúcej geopolitickej neistoty osobitný význam pri posilňovaní konkurencieschopnosti, produktivity, strategickej autonómie a odolnosti slovenskej ekonomiky.