Návrh rezolúcie je zaradený do programu aprílového zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Informáciu zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti SR.
Návrh vyjadruje znepokojenie nad porušovaním práv dieťaťa a jeho rodičov v niektorých štátoch, v ktorých dochádza k bezdôvodným nariadeniam o odobratí dieťaťa rodičom alebo jeho bezdôvodnému nevráteniu do rodiny. Ešte tragickejšie sú prípady adopcie bez súhlasu rodičov, v ktorých už nemožno túto situáciu zvrátiť.
Znepokojenie tiež vzbudzujú prípady, keď orgány sociálnych služieb nepostupujú dostatočne rýchlo pri odobratí dieťaťa, ktorého život a zdravie sú ohrozené, alebo prirýchlo rozhodnú o jeho vrátení do starostlivosti zneužívajúcich alebo zanedbávajúcich rodičov.
Postupy členských štátov EÚ
Podľa návrhu rezolúcie by mali členské štáty prijať zákony a postupy, ktoré skutočne zabezpečia, aby pri rozhodovaní o odobratí dieťaťa rodičom, o umiestnení do náhradnej starostlivosti a o jeho vrátení do rodiny stál vždy v popredí najlepší záujem dieťaťa.
Členské štáty by sa okrem výnimočných prípadov mali vyhnúť úplnému prerušeniu rodinných vzťahov, odoberaniu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení a adopciám bez súhlasu rodičov, najmä ak sú nezvrátiteľné.
Spojenie a vzťahy s rodičmi, súrodencami, príbuznými a osobami
V súvislosti s medializovanými prípadmi odobrania detí slovenským rodičom v Spojenom kráľovstve zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dáva do pozornosti niektoré údaje z dôvodovej správy k navrhovanej rezolúcii.
V prípade nevyhnutnosti oddelenia dieťaťa od rodičov je potrebné zabezpečiť, aby si dieťa zachovalo spojenie a vzťahy s rodičmi, súrodencami, príbuznými a osobami, s ktorými má dieťa silné osobné vzťahy.
Príkladom narušenia rodinných vzťahov pri odobratí detí biologickým rodičom je prípad Česky Evy Michalákovej, ktorej nórska sociálna služba Barnevernet odobrala dvoch synov a umiestnila ich do rozdielnych pestúnskych rodín. Matka má aktuálne dovolené stretnutia s deťmi dvakrát ročne. Každé stretnutie má trvať len 15 minút.
Podľa informácií, ktoré na svojom blogu zverejnila Soňa Svobodová po odobratí boli deti najprv umiestnené k spoločnej pestúnke. Tu sa im pravdepodobne nepáčilo, pretože pestúnka napísala posudok, v ktorom odporučila rozdelenie chlapcov do dvoch rodín.
Svobodová uvádza, že týmto krokom pestúnka „fatálne porušila práva dieťaťa a nalomila ich psychiku tým, že roztrhla prirodzené súrodenecké puto, len kvôli ‘pohodlnejšiemu zvládnutiu detí’!“
Justičné omyly
V dôvodovej správe rezolúcie sa tiež kritizuje časté odoberanie detí rodičom pri narodení. Ide o prípady, v ktorých bolo matke odobrané staršie dieťa (napríklad z dôvodu veľmi nízkeho veku, duševnej choroby, pre jej škodlivý vzťah s otcom) a jej ďalšie dieťa je po niekoľkých rokoch odobrané pri narodení aj napriek celkovej zmene okolností.
Obzvlášť tragické sú prípady, v ktorých došlo k justičným omylom, pri ktorých bol prehliadnutý zdravotný stav dieťaťa (napríklad choroba krehkých kostí) a dieťa bolo dané na adopciu bez súhlasu rodičov. Napriek tomu, že sa rodičom podarilo na súde dokázať svoju nevinu, deti už nemohli získať späť, pretože v právnom systéme Anglicka a Walesu rozhodnutie o osvojení nie je možné za žiadny okolností zvrátiť.
Ďalším problematickým aspektom je podľa správy skutočnosť, že v mnohých štátoch je organizácia sociálnych služieb decentralizovaná, napríklad na úrovni obecnej samosprávy. Pokiaľ v štáte neexistujú jednotné kritériá pre umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti a pravidelné preskúmavanie rozhodnutí o odobraní dieťaťa rodičom, môže to viesť subjektívnym rozhodnutiam sociálnych pracovníkov, uvádza správa.
Syndróm zavrhnutého dieťaťa
Pri akejkoľvek forme odobratia detí ich biologickým rodičov vzniká podľa Svobodovej ú detí syndróm zavrhnutého dieťaťa. Dôsledkom odobratia detí je narušenie ich psychiky a strata základných istôt, pretože deti svojich rodičov milujú a nechápu prečo s nimi nemôžu byť.
Svobodová tiež uvádza „dieťa totiž lepšie znesie nejaké to capnutie na zadok, než pocit, že ho rodič úplne prestal mať rád a nemá o neho záujem.“
„Tento pocit zavrhnutia zo strany rodiča, je pre neho určujúci po zvyšok života. Týmto neobhajujem fyzické tresty, iba poukazujem na fakty,“ dodáva.
ru