Hlavným záujmom väčšiny ľudí, sa stávajú materiálne hodnoty, ktoré sa vždy nedarí napĺňať podľa ich predstáv, veľmi často žijú len telesný život  to duševné a duchovné popierajú, alebo odsúvajú a to im prináša nové problémy, v ktorých sa zamotávajú a často končia tragicky, utápajú sa v alkohole, drogách, dlhoch, nezriadených vzťahoch, v slepých uličkách…  Tento trend sa v našej krajine rozšíril ešte viac po roku 1989, kedy s otvorením hraníc prišli k nám aj mnohé negatívne trendy a ľudí oslabených totalitným režimom ľahko zlákali na nesprávne cesty povrchného a prázdneho života. K starým problémom pribúdajú nové a spoločnosť sa stáva neľudskou až barbarskou. Na jednej strane sú bohatí, ktorí väčšinou vysokou morálkou neoplývajú, na druhej strane pribúdajú chudobní, ktorým nemá kto pomôcť. Ak sa k tomu pridajú problémy zdravotné, pribudnú roky, ak človek nemá dobré rodinné a priateľské vzťahy, zostáva často nielen bez dostatku materiálnej podpory, ale aj bez ľudskej podpory iných ľudí.

Akoby ani nebolo nikoho, kto by  naznačoval cestu, ktorou možno prežívať život spokojne, radostne a šťastne.  Čoraz častejšie  vedúce posty v spoločnosti na všetkých úrovniach preberajú ľudia bez odborných a morálnych predpokladov, bez zodpovednosti a slušnosti, ktorí dokážu iných zmanipulovať pomocou médií či sociálnych sieti, aby získali moc, ktorú využívajú pre vlastné ciele a spoločnosť na to dopláca. Dokážu  rozkladať, kritizovať, nariaďovať, búrať… ale nie tvoriť a budovať, už vôbec slúžiť. Všetci chceme konzumovať, nikto nechce platiť za nezdravý štýl života a tak žijeme na úkor minulosti i budúcnosti, i jeden druhého. Tí najchudobnejší to platia najviac a bohatí bohatnú čoraz rýchlejšie.  Chceme všetky výhody bez platenia, všetky pôžitky bez zodpovednosti, myslíme len na seba, druhí a ich problémy nás nezaujímajú…

Kresťanstvo dávalo našim predkom po stáročia smer života a fungovalo to aj v rokoch ťažkých, vojnových, v porobe, v chudobe a biede… Vďaka múdrym, silným osobnostiam, najčastejšie kňazom, usporiadanému rodinnému životu, fungovali aj širšie vzťahy i celá spoločnosť. V súčasnosti sa menia aj pravidlá v Cirkvi a zdá sa mi, že tam môžeme hľadať korene toho, že sa rúca svet. Tak ako mnohí jednotlivci žijú bez perspektívy, bez nádeje, tak mnohé zoskupenia, národy, štáty akoby nevedeli ako ďalej.  Akoby aj na Slovensku pribúdali problémy, aspoň my, ktorí neoplývame materiálnym bohatstvom to takto cítime. Obchody sú síce plné tovaru, ale musíme dobre rozmýšľať, čo si ešte môžeme dovoliť kúpiť a čo nie, čo je prirodzené, ale ak sa to dotýka základných životných potrieb tak je to vážny signál. Zdravotníctvo je síce funguje, ale človek má niekedy problém sa dostať do ordinácie odborného lekára. Cestovať môžeme po svete ale väčšinou nemáme prostriedky, aby sme si to mohli dovoliť…

Kresťania sa v demokratických podmienkach diskvalifikovali sami z boja o vedúce pozície v spoločnosti. Veľmi rýchlo prešustrovali morálny kredit z rokov totality, kedy stáli na čele boja proti režimu a boli ním najviac prenasledovaní. Tí, ktorí sa stali zástupcami kresťanov v politike zrejme to pochopili ako vlastnú cestu, ktorá im priniesla rýchle obohatenie, nepotrebovali viesť s nikým dialóg, sami vedeli čo je najlepšie a obyčajne ich jediným kritériom bolo a bojím sa že aj je   udržať si svoje pozície. Či všetci vždy k tomu použili čestné prostriedky zostáva otázkou. Je fakt že už vážnejšie nezasiahnu do najbližšej voľby prezidenta,  a do Európskeho parlamentu vytvorili jasne vyprofilované kresťanské zoskupenia tri rôzne kandidátky.  Iste jednu z týchto ponúk voľby využijem, ale aj tak si môžeme len tipovať, koľkí z nich sa tam asi dostanú. Podobne to vyzerá na nižšej úrovni, rozhádaní, unavení, populistickí, poplatní liberálom i socialistom, záujmovým či finančným skupinám… Spoločnosť stráca ľudskú tvár, mnoho ľudí zápasí o prežitie, niektorí zápasia o miesto v Európskom parlamente. Oni nechápu nás a naše problémy a bolesti a my ich. Kto je za to zodpovedný? Kresťanskí politici? Cirkev? kňazi? kresťania? nechápaví ľudia?…

Kresťania pri poslednom sčítaní ľudí tvorili rozhodujúcu skupinu spoločnosti. V jej živote sa to však žiaľ neodráža. Jednako tým, že politicky sú rozhodujúce liberálne a ľavicové skupiny obyvateľov a život spoločnosti je sekularizovaný, inštitúcie kresťanov nehrajú rozhodujúcu rolu v spoločnosti, bojujú o prežitie a kresťanská morálka má stále klesajúcu tendenciu. Ľudia si žijú po svojom. Niekedy až sa to zdá schizofrenické, iné sa deklaruje v kostole,  iné je to v živote počas týždňa. Ale ubúda ľudí aj v kostoloch, klesá záujem o kresťanské podujatia, už 30 rokov trvale klesá náklad kresťanských periodík a knižných publikácií. Ktosi kresťanov tlačí na nepodstatné vopred prehraté barikády. Kresťanov  mnohí radi využívajú pre svoje prízemné ciele, všetky politické strany sa uchádzajú o ich dôveru, mnohí  by si priali keby sa nezištne starali o starých a chorých rehoľné spoločenstvá, keby deti zadarmo vychovávali kresťanskí pedagógovia, keby   kňazi plnili všetky ich priania, ale takmer nikto do nich nechce investovať viac než drobnú mincu v nedeľu v kostole. Cirkev súčasnosti trápia mnohé problémy, ktorých riešenie nie je jednoduché, sama je paralizovaná. Riešenie vidím v návrate k prvotnej svätosti, ktorú mala pri svojom založení Ježišom Kristom, ktorú apoštoli a prví kresťania potvrdili obetou vlastného života. Dnešný model konzumného kresťana vedie k tomu, čoho sme svedkami a možno v Západnej Európe ešte viac než u nás. Byť kresťanom znamená žiť životom podľa príkladu a učenia Ježiša Krista a vernosti jemu. Iste k tomuto ideálu sa musíme približovať počas celého života a zápasiť s hriechom a svojou slabosťou, ale ak ho opustíme smerujeme do záhuby. Nezachránia nás ani zázraky, ani reklama ani populizmus, ani falošná ľudskosť. Jedine on nás vedie k životu. K životu vo večnosti i k radostnému a tvorivému životu časnému.

Ľudovít Košík